ako sa na to pozerá zákon
IDS bol do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedený novelou zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších právnych predpisov (DP), a to zákonom č. 408/2021 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal DP. Táto novela nadobudla účinnosť 1. januára 2022. IDS sa v zmysle ustanovenia § 2 písm. h) DP rozumie hodnotenie daňového subjektu, ktorý je podnikateľom registrovaným na daň z príjmov, na základe kritérií, ktorými sú plnenia jeho povinností voči finančnej správe podľa tohto zákona (DP) alebo podľa osobitných predpisov (zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších právnych predpisov, alebo aj zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z.) a na základe jeho ekonomických ukazovateľov.
Pokiaľ sa pozrieme na legislatívny rámec, ktorý upravuje práva a povinnosti vo vzťahu k IDS, tento je zakotvený v ustanovení § 53d DP. Ustanovenie § 53d ods. 4 DP splnomocnilo Ministerstvo financií SR (MF SR) na vydanie podzákonného všeobecne záväzného právneho predpisu – vyhlášky a Finančného riaditeľstva SR (FR SR) na vydanie ukazovateľov, zásad a spôsobu určenia IDS. Kritéria pre určenie indexu ustanovuje všeobecne záväzný predpis vydaný Ministerstvom financií SR, ktorým je Vyhláška MF SR č. 544/2021 Z. z. o kritériách na určenie indexu daňovej spoľahlivosti, podrobnosti týkajúce sa sledovaných ekonomických ukazovateľov, zásad a spôsob určenia IDS vypracovalo a zverejnilo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky – usmernenie zverejnené na webovom sídle FR SR. Teda expressis verbis vyjadrené, legitimita IDS je zakotvená len v dvoch všeobecne záväzných predpisoch, a síce DP a vyhláške. Usmernenie, respektíve informácia zverejnená na webovom sídle FR SR nemá charakter všeobecne záväzného právneho aktu.
rating daňového subjektu
IDS je určovaný jednotlivým daňovým subjektom na základe bodov pridelených daňovým úradom a na základe určených ekonomických ukazovateľov. Vo výsledku je daňový subjekt kategorizovaný pod jeden zo štyroch (4) typov IDS, a síce:
a) vysoko spoľahlivý daňový subjekt; ide o daňový subjekt, ktorému bolo pridelených najviac desať (10) bodov vrátane a zároveň spĺňa podmienku ekonomického ukazovateľa;
b) spoľahlivý daňový subjekt; daňový subjekt, ktorému bolo pridelených viac ako desať (10) bodov, ale zároveň menej ako dvadsaťpäť (25) bodov, alebo najviac desať (10) bodov vrátane, ale nespĺňa podmienku ekonomického ukazovateľa;
c) nespoľahlivý daňový subjekt; daňový subjekt, ktorému bolo pridelených viac ako dvadsaťpäť (25) bodov a viac;
d) nehodnotený daňový subjekt. daňový subjekt, ktorý nespĺňa podmienky pre zaradenie do množiny hodnotených subjektov.
Hodnoteniu zo strany FR SR podliehajú len tie daňové subjekty, ktoré sú podnikateľmi, to sú právnické osoby s príjmami z podnikania a fyzické osoby, ktoré majú príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti a zároveň sú registrované na dani z príjmov minimálne dva roky.
ako je to v praxi
Určenie pravidiel pre stanovenie konkrétnych kritérií, ako aj spôsobu ich vyhodnocovania za účelom určenia IDS pre daný daňový subjekt konkretizuje, ako už bolo napísané, Smernica k stanoveniu detailov kritérií pre index daňovej spoľahlivosti č. 18/2022 vydaná Finančným riaditeľstvom SR. Ide o podzákonnú normu, ktorej podrobnosti sa môže jej autor v budúcnosti rozhodnúť meniť, a to bez toho, aby bola dostatočne pre verejnosť známa predvídateľnosť prípadných zmien. Takto daňovému subjektu nebude vopred (v dostatočnom časovom predstihu) známe, ktorý konkrétny ukazovateľ je pre neho natoľko dôležitý, že v konečnom dôsledku bude podľa neho určený jeho IDS.
Vo vzťahu k IDS sa javia isté nejasnosti v procese daňovej kontroly, vyrubovacieho konania, odvolacieho konania a v konečnom dôsledku aj v konaní pred správnym súdom – všeobecná správna žaloba o porušenie zákonnosti vydaných rozhodnutí. V prípade úspechu daňového subjektu či až na základe využitých mimoriadnych opravných prostriedkov alebo úspech v konaní pred správnym súdom, budú tomuto daňovému subjektu už pričítané „sankčné body“, čo v konečnom dôsledku bude znamenať zverejnenie tohto daňového subjektu v zozname daňových subjektov, ktorým bol určený index daňovej spoľahlivosti so statusom – nespoľahlivý. Rovnako bude daňovému subjektu znemožnené využiť predpokladané benefity, ktoré sú spojené s pozitívnym IDS. Zákonná úprava nekonkretizuje, respektíve neupravuje podrobne revízny postup práve pre vymedzené prípady, teda pre prípady zrušených právoplatných rozhodnutí správcu dane správnym súdom z titulu porušenia zákonnosti (prihliada až na súdom vyslovený a priznaný odkladný účinok). Rešpektujúc možnosť uplatnenia si nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento postup bude, potenciálne na škodu úspešného daňového subjektu, zdĺhavý a neposkytne mu adekvátnu náhradu za prípadnú ujmu. Zverejnenie v zozname s prideleným statusom – nespoľahlivý daňový subjekt výrazným spôsobom potenciálne poškodí jeho dobré meno, ktorého budovanie trvá bezpochyby dlhú dobu
Je na mieste dúfať, že zavedenie inštitútu IDS, bude mať v dohľadnej dobe len pozitívne účinky pre zdravé fungovanie podnikateľského prostredia a nijako sa nechcene nedotkne poctivých daňových subjektov. Snáď bude dosiahnutý primárny cieľ tejto úpravy a to, že IDS bude tým správnym a efektívnym nástrojom v boji proti daňovým podvodom a motiváciou daňových subjektov k dobrovoľnému plneniu svojich daňových povinností.
- JUDr. Andrej Lunter
- právny expert
- L/R/P advokáti, s.r.o.