Na výstave si môžete pozrieť práce českých a slovenských výtvarných umelcov ako je Margita Titlová-Ylovsky, Michael Rittstein, Mária Bartuszová, Stanislav Kolíbal, Kurt Gebauer, Tamara Kolenčíková, Čestmír Suška, Adriena Šimotová, Rudolf Sikora, Otis Laubert, sestry Válovy, Vladimír Kokolia, Libor Fára alebo Květa Pacovská a mnoho ďalších.
Joska Skalník v „orwellovskom” roku 1984 zorganizoval v totalitnom Československu pod záštitou Jazzové sekce unikátny výtvarný experiment, ktorý nazval Minisalon. „Vyprovokovala mě k tomu potřeba reagovat na tehdejší situaci ve výtvarném umění. Byl to rok 1984 a většina umělců neměla přístup do svazových galerií a dokonce projevy při vernisážích a průvodní texty do katalogů těch, kdo dostali od ideologů cejch 'problémových výtvarníků', byly potlačovány, pokud se katalog vůbec objevil. Zajímavé výstavy se odsunovaly na periferii Prahy a na venkov, vystavovalo se na půdách, v ateliérech, po bytech,” komentuje dôvody pre vznik experimentu výtvarník.
Katarína Kissoczyová - Můžem se tomu smátK účasti na projekte vyzval takmer 300 umelcov z vtedajšieho Československa. Kritérium pre výber umelcov bol veľmi voľný, neoslovoval však študentov, aby ich nedostal do problémov s režimom a umelcov žijúcich v exile. Okrem toho nebola pre účasť stanovená veková hranica, príslušnosť k skupine či výtvarný štýl. Tým, ktorí sa rozhodli zúčastniť, poslal otvorenú drevenú krabičku o rozmeroch 15x15x5 cm, ktorú mohli akokoľvek výtvarne i tematicky stvárniť. Podmienkou bolo nemeniť veľkosť krabičky, dielo z nej nemalo presahovať a vytvoriť ho tak, aby bolo možné finálny produkt zavesiť. Termín dostali do 3. decembra 1984. Malý formát bol zvolený z čisto praktických dôvodov, aby ich bolo možné poslať poštou. Projektu však dodal aj akúsi metaforickú rovinu - odkazoval na normalizačné „klietky, škatuľky, priehradky, či králikárne”, v ktorých bola vtedajšia spoločnosť uväznená. Na výzvu nakoniec reflektovalo 244 umelcov. Vznikol tak nielen výtvarne pestrý́ a unikátny súbor, ale aj kolektívny portrét doby.
Mária Bartuszová - DvojstrukturaV 80. rokoch mal byť v galérii Jazzové sekce súbor Minisalon vystavený, ale kvôli ustavičným policajným perzekúciám sa výstava vtedy neuskutočnila, výbor Jazzové sekce bol dokonca uväznený. Našťastie sa podarilo všetky diela bezpečne uschovať v ateliéri fotografa Jana Malého. Po Nežnej revolúcii nad Minisalonom prevzal záštitu Joskov blízky priateľ Václav Havel. Prvýkrát bol súbor vystavený v roku 1992 v pražskej Nové Síni a následne cestoval pod Havlovou záštitou po svetových (predovšetkým amerických) galériách, ako súčasť oficiálnej prezentácie československej neoficiálnej kultúry. Svoju cestu ukončil na pražskom hrade v rámci Fóra 2000. Na Slovensku sa nikdy neukázal, napriek bohatému zastúpeniu lokálnych umelcov.
Vďaka nadšeniu a odhodlaniu sa podarilo zdanlivo zabudnutý súbor zreštaurovať a pripraviť na opätovné sprístupnenie verejnosti. Tentokrát Slovensko neobíde.
Otis Laubert_Ohni titul
Výstava Minisalon sa koná od 22. Decembra 2022 do 22. januára 2023 v priestoroch Slovenskej výtvarnej únie – v galérii Umelka, Dostojevského rad 2, Bratislava.
Galéria je otvorená denne okrem 31.12.2022, 01.01.2023 a pondelkov v čase od 13:00h - 20:00h, vstup je 4,- Eurá s DPH pre jednu osobu a 2,- Eurá s DPH pre študentov do 26 rokov a pre seniorov.
V súčasnej dobe sa dokončuje dokumentárny film 15x15x5 (Minisalon 1984), ktorý režíruje JQr a vzniká v koprodukcii Nomad Films a Eallin Nomad Slovakia. Okrem autora Minisalonu v ňom priblížia svoje vnímanie projektu a aj doby mnohí autori diel. Film bude v slovenskej kinodistribúcii v prvej polovici roku 2023.
Viac informácií na webe: www.minisalon.cz
Sledujte Minisalon na sociálnych sieťach: Facebook a Instagram
(*1948), autor projektu Minisalon
Narodil sa v Prahe a vyrastal v Kolíne. Študoval Strednú umeleckopriemyselnú školu v Prahe (odbor použitá grafika), ktorú dokončil v roku 1970. V rokoch 1971 až 1976 pracoval ako grafik v Štátnom divadelnom štúdiu, neskôr v Pražskom kultúrnom stredisku. V roku 1977 sa stal kmeňovým výtvarníkom pražského divadla Činoherní klub, kde pôsobil do roku 2018. V roku 1970 bol spoluzakladateľom nezávislej kultúrnej organizácie Jazzová sekce, za čo bol v roku 1986 uväznený. V roku 1988 bol zakladajúcim signatárom voľného tvorivého združenia Otevřený dialog. V roku 1989 spoluzaložil nezávislú kultúrnu organizáciu Artforum. V novembri 1989 sa stal spoluzakladateľom Občianskeho fóra a následne sa stal kultúrnym poradcom a členom Kolégia prezidenta ČSFR Václava Havla. Od roku 1991 sa venuje slobodnému povolaniu maliara a grafika.