medzi registrovanými sociálnymi podnikmi nájdeme spoločnosti od obecných podnikov cez stavebné firmy, výrobné prevádzky až po výkonné firmy z oblasti obchodu či práva. O stave a rozvoji podnikania, ktoré je v prvom rade zamerané na dosahovanie spoločensky prospešných cieľov a nie na zisk, sme sa zhovárali s Ingrid Ujváriovou, Petrom Mészárosom, Marekom Antoňákom a Marošom Saganom.
môžu byť podnikanie a ekonomika sociálne? V čom je rozdiel medzi bežným a sociálnym podnikaním?
Mészáros: Sociálny podnik sa svojou podnikateľskou aktivitou snaží v prvom rade riešiť vybraný spoločenský problém. Napríklad integračné podniky volia podnikateľské aktivity, ktorými vytvárajú vhodné pracovné miesta pre znevýhodnené alebo zraniteľné osoby. Tieto tak dostanú prácu a príležitosť znovu sa začleniť do spoločnosti. Sociálny podnik sa však môže zamerať aj na iný spoločensky prospešný cieľ, napríklad v oblasti ochrany zdravia, ochrany životného prostredia, bývania a tak ďalej.
takže „sociálny“ nielen v zmysle znevýhodnených osôb, ale aj riešení napríklad v oblasti ekológie?
Mészáros: Áno. Spoločenské problémy sú rôzneho charakteru a aj zákon hovorí veľmi jasne, že spoločensky prospešná služba sociálnych podnikov nemusí smerovať len do oblasti pracovnej integrácie. Záber spoločensky prospešných tém je široký.
v čom je teda základný rozdiel? Dnes už majú aj veľké korporáty veľmi silné sociálne programy.
Mészáros: Áno, ale veľké firmy sú primárne zamerané na zisk. Ich spoločensky prospešné aktivity alebo financovanie týchto aktivít sú prejavom záujmu spolupodieľať sa na riešení spoločenských problémov, no nie je to ich primárny cieľ.
sociálne podniky dostávajú od štátu stimuly na svoje fungovanie?
Ujváriová: Sociálne podnikanie je v prvom rade podnikaním. Nehovoríme o nejakej podpore alebo zvýhodnení, hovoríme skôr o dorovnaní znevýhodnenia oproti bežnému komerčnému podnikateľovi, ktorý napríklad nezamestnáva znevýhodnené alebo zraniteľné osoby.
Antoňák: Dopad sociálneho podnikania je ešte v inej veci. Aj keď vytvoríme zisk, tak viac ako 50 percent z neho musíme znovu reinvestovať do podniku. Nemôžeme ho použiť ľubovoľne, iba na primárny cieľ, čo v mnohých prípadoch je práve vytváranie ďalších pracovných miest pre znevýhodnené alebo zraniteľné osoby.
pán starosta, aký je podľa vás rozdiel medzi bežným a sociálnym podnikaním?
Sagan: Náš obecný sociálny podnik vykonáva stavebnú a gastro činnosť. Skoncentrovala sa v ňom skupina zamestnancov, z ktorých väčšina nemala prácu. Podporu, ktorú štát dáva týmto podnikom, aby dorovnal zníženú produktivitu takýchto pracovníkov, považujem za opodstatnenú, pretože tí ľudia by inak boli na krku štátu a ten by mal s nimi omnoho väčšie náklady.
keď sa rozprávam s niektorými starostami, hovoria mi, že obecný sociálny podnik by bol pre nich skôr záťaž. Prečo ste sa ako starosta rozhodli pred dvomi rokmi založiť sociálny podnik?
Sagan: Naša firma bola založená v roku 2014 a prirodzene sa vyvíjala týmto smerom. Chceli sme si sami robiť stavby, kanalizácie, vodovody, preto sme prešli do podoby eseročky. Po šiestich rokoch ma oslovila pracovníčka z Regionálneho centra sociálnej ekonomiky, či by nás nezaujala myšlienka sociálneho podniku. Uvedomil som si, že my už vlastne sme sociálnym podnikom, rozdiel bol iba v získaní štatútu, čo sa nám aj podarilo.
existujú štatistiky, akých ľudí, respektíve ľudí s akými problémami sociálne podniky zamestnávajú?
Ujváriová: Aktuálne máme 532 zaregistrovaných sociálnych podnikov, v ktorých pracuje vyše 6-tisíc ľudí, 4-tisíc z nich je nejakým spôsobom znevýhodnených, z toho 2-tisíc zdravotne. Nehovoríme len o občanoch, ktorým bola priznaná invalidita. Zákon definuje aj ľudí s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, napríklad sú to ľudia s poruchou autistického spektra alebo Crohnovou chorobou. Ďalšie dve najčastejšie kategórie sú ľudia nad 50 rokov a dlhodobo nezamestnaní.
hovorili ste o registrovaných aj neregistrovaných sociálnych podnikoch. Aký je medzi nimi rozdiel?
Mészáros: Získaním štatútu – registrácie – získava sociálny podnik prístup k priamym aj nepriamym formám pomoci. Ak by pán starosta chcel dostávať vyrovnávací príspevok na svojich znevýhodnených zamestnancov, tak ho môže dostať iba ako registrovaný sociálny podnik.
pán Antoňák, čo bol váš osobný impulz ako podnikateľa? Zrejme je náročnejšie ísť do sociálneho podnikania ako do toho komerčného.
Antoňák: Predtým som robil na rôznych veciach, v rôznych menších aj väčších firmách a toto mi pripadalo ako práca, ktorá má konečne nejaký iný zmysel ako naháňanie zisku. Pre mňa to bolo osobné uspokojenie dať niečo späť ľuďom alebo spoločnosti.
pracujete s marketingovou značkou, že ste sociálny podnik?
Antoňák: Pracujeme, ale skôr v komunikácii, keď sa snažíme zviditeľniť, že sme sociálny podnik a zamestnávame znevýhodnených ľudí. Aby si zákazníci uvedomovali, že kúpou nášho produktu pomáhajú nielen životnému prostrediu, ale aj sociálnej ekonomike. Výrobky špeciálne neoznačujeme.
Sagan: V povedomí v obci to funguje dobre, ľudia to oceňujú. Po prvé, že sme obecný podnik, a po druhé, že sme sociálny podnik. Keď si náš zákazník zoberie účtenku, tak navrchu má vždy napísané – registrovaný sociálny podnik.
existuje niečo ako Katalóg sociálnych podnikov...
Ujváriová: Od schválenia zákona o sociálnej ekonomike existuje verejný zoznam – Register sociálnych podnikov – na stránke ministerstva práce. Ktokoľvek, kto si klikne na túto stránku, sa dostane k celému zoznamu podnikov spolu s ďalšími údajmi o nich.
Mészáros: Okrem toho existuje aj online katalóg, ktorý promuje tento typ podnikov. Bežné firmy si tak môžu sociálne podniky vyberať do dodávateľsko-odberateľských vzťahov, môžu ich osloviť s cieľom náhradného plnenia alebo s cieľom účasti vo verejných obstarávaniach so sociálnym aspektom.
môže byť sociálny podnik lacnejší ako konkurencia?
Antoňák: V určitých prípadoch môžeme byť lacnejší. Práve zákon nám poskytuje niektoré ďalšie výhody, ako je napríklad znížená sadzba DPH 10 percent, a to za určitých podmienok.
od roku 2018 je na Slovensku účinný Zákon číslo 112/2018 o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Od januára sa chystá jeho novela. Prinesie nejaké zásadné zmeny?
Ujváriová: Vychádzame v nej aj z podnetov z praxe, napríklad zavádzame zjednodušený spôsob overovania zdravotného znevýhodnenia pracovníkov sociálnych podnikov, a to posudkovým lekárom úradu práce. Meníme tiež výšky príspevkov: napríklad vyrovnávacie príspevky pre dlhodobo nezamestnaných a ľudí s nižším vzdelaním boli 50 percent, pre inak znevýhodnených 40 percent celkovej ceny práce; teraz ich dávame na jednu úroveň.
ako by malo vyzerať sociálne podnikanie na Slovensku? Aká je vaša predstava o budúcnosti sociálnych podnikov?
Sagan: Náš podnik nemá len integračný charakter, ale má aj charakter verejnoprospešného podniku – prevádzkujeme kúpalisko, školský autobus, obecné noviny a tak ďalej. Z môjho pohľadu vždy bude mať význam, aby štát akýmikoľvek stimulmi podporil verejnoprospešné podnikanie a aby aj mimo klasického komerčného rámca vytváral podmienky na tento typ aktivít.
Mészáros: Želal by som si, aby spektrum sociálnych podnikov bolo širšie v tom zmysle, že „objavia“ aj iné spoločensky prospešné ciele. Bolo by pekné, keby prichádzali podnikateľské zámery, ktoré riešia problémy v oblasti zdravia, vzdelávania a výchovy či ochrany životného prostredia.
Ujváriová: Veľmi rada navštevujem takéto podniky, ktoré zamestnávajú hlavne zdravotne znevýhodnených a hendikepovaných. Vždy si uvedomím, že malo zmysel pracovať na zákone, pretože vidíte úsmevy týchto ľudí. Cítia, že niekto o nich má záujem, že nie sú na okraji spoločnosti, že im dávame šancu plnohodnotne žiť. Želám si, aby ich bolo stále viac.
Antoňák: Ja by som si želal, aby všetky sociálne podniky boli poctivé, aby to naozaj brali tak, že robia verejne prospešnú činnosť, aby nezneužívali systém, ktorý tu vznikol, aby sme kvôli nim nemuseli upravovať zákony, aby pomáhali spoločnosti. Dá sa sociálne podnikať zodpovedne a aj so ziskom.
keď si chce niekto založiť sociálny podnik, kde nájde základné informácie, ako má postupovať?
Ujváriová: Aj na stránke ministerstva (pozn. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR) prípadne na webe socialnaekonomika.sk a konkrétnu podporu nájde v Regionálnych centrách sociálnej ekonomiky v rámci Slovenska – v každom krajskom meste.
Národný projekt Inštitút sociálnej ekonomiky sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje. (www.esf.gov.sk, www.employment.gov.sk, www.ia.gov.sk)