ako sa trh vysporiadal s výzvami, ktoré sú s ruskou agresiou spojené?
O: Pohľad na energetiku sa mení. Som presvedčená, že trend a ciele v oblasti ekologickej transformácie, ktoré sme v Európe prijali, sú správne. Udalosti posledného roku tento trend potvrdili, čo je dobrý signál, Európska komisia a členské štáty volajú dokonca po jeho rýchlejšom zavedení. Všetky štáty EÚ prijali tento trend v podobe predošlého zimného energetického balíka a toho najnovšieho (legislatívny balík Fit for 55), ktorý vyplynul z Európskej zelenej dohody. Jeho podstatou je zníženie závislosti na dovoze fosílnych palív. To sa dá dosiahnuť najmä podporou zavádzania obnoviteľných zdrojov energie, čiže zvyšovaním sebestačnosti vo výrobe energií a opatreniami v oblasti energetickej efektívnosti.
sme na správnej ceste?
O: Posledný plán Európskej komisie, známy pod názvom REPowerEU, je práve toho dôkazom, pretože stojí na dvoch základných pilieroch. Prvým je zníženie závislosti na dovoze fosílnych palív prostredníctvom zvýšenia podielu obnoviteľných zdrojov energie vrátane podielu obnoviteľných plynov (biometán, vodík). Je dôležité zvýšiť produkciu energií z obnoviteľných zdrojov, ktoré tu máme – slnečná energia, využívanie vodnej, veternej energie, ale tiež geotermálnej energie, biomasy. Druhým pilierom je zníženie našej spotreby energií a zameranie sa aj na energetickú efektívnosť. Potenciál tu je a pokiaľ sa k tomu postavíme rozumne, efektívne a dobre si vyskladáme energetický palivový mix, zvýšime tak našu bezpečnosť a tým aj sebestačnosť.
keď sme sa pozreli na jednotlivé krajiny EÚ alebo Západu, boli rôzne závislé na dovoze energie alebo nerastných surovín. Podarilo sa európske trhy prepojiť ešte viac alebo boli dostatočne prepojené?
S: Trhy boli prepojené. Na druhú stranu to prepojenie stojí na solidarite. Môžeme byť prepojení, ale vždy je to na základe nejakých dohôd, konkrétnou infraštruktúrou a je dôležité zvážiť, či tie dohody sú skutočne pevné.
a sú?
S: Vždy, keď príde ku krízovej situácii, visí tam výkričník. Každá krajina je vedená politikmi, avšak v momente, keď hrozí blackout, aj keby chceli dodržať dohodu, masa voličov si pravdepodobne bude vynucovať, aby prvotne chránili svoju krajinu a až potom pomáhali partnerom.
My ako IT firma pomáhame navrhovať také modely, aby sa podpory, dotácie na budovanie lepších zdrojov, napríklad z pohľadu ekológie, využívali efektívne a dali sa robiť aj geograficky rozdelene – aby sme nebudovali fotovoltiku len na juhu Európy.
báli sme sa nedostatku energie. Ukázalo sa, že to tak nie je. Do istej miery sa prestalo diskutovať, že by bolo treba začať energiou šetriť a využívať ju efektívne. Posunuli sme sa niekam v tomto?
O: Určite áno. Energetická efektívnosť je súčasťou európskych politík minimálne desaťročie. Je dobré začať s logickým prístupom. Zrealizovať maximum úspor na strane spotreby, pozrieť sa na výrobu a distribúciu, a až keď máte optimalizovaný výrobno-dodávateľský reťazec, tak je na mieste hľadať spôsoby, ako zmeniť palivovú základňu. Pokiaľ by sme išli opačne – budeme si budovať obnoviteľné zdroje a až potom sa zamyslíme, kde môžeme ušetriť – tak máme zbytočne predimenzovaný zdroj. Čím máme zdroj vyššieho výkonu, tým sú aj vyššie investičné náklady. Preto treba začať s energetickou efektívnosťou.
kľúčovým faktorom je cena. Klameme telom, že energie nezdraželi, nemotivujeme ľudí šetriť. Nie je to premárnená príležitosť?
S: Je to nerozumné, lebo cena energie sa posúva spolu s infláciou, so všetkými tovarmi a službami. Tí, ktorí sa tešia, že cena zostáva rovnaká, pričom je skryto značne dotovaná, dostanú náraz, keď o 2 alebo 3 roky nepôjde cena vyššie o 20 % vyššie, ale dostaneme sa na dvojnásobné ceny.
deformujeme nastavenie ceny, ale nedeformujeme tým aj nastavenie ľudí?
O: Myslím si, že áno. K znižovaniu závislosti je potrebné pristúpiť veľmi citlivo, pretože je tu skupina zraniteľných odberateľov, pre ktorých aj malé zvýšenie môže predstavovať významnú záťaž. A tým treba pomôcť viac. Sú rôzne nástroje, akými môže štát motivovať odberateľov, aby šetrili a zavádzali obnoviteľné zdroje. Rovnako k tomu pristupujú aj spoločnosti. Cena elektrickej energie nie je rovnomerná počas celého dňa, čiže sú určité výkyvy v čase rannej alebo večernej špičky, keď sú ceny niekedy aj dvojnásobne vyššie ako v čase útlmu. Firma si môže spraviť energetický audit. Zmeria si spotrebu počas dňa, zistí, kde má najväčšiu spotrebu a ako je to počas dňa rozdelené. Možno len malými zmenami vo výrobnom procese dokáže výrazne ušetriť náklady.
S: Z pohľadu projektov bola na začiatku fotovoltika pre investorov dotovaná, neskôr sa dotácie znížili. Fotovoltika má špecifiká, kedy produkuje energiu. Zároveň musíte dobre predikovať. To je vec, ktorú domáci spotrebiteľ nerieši. Keď ako podnik nahlásite, že budete produkovať a neprodukujete, spôsobíte odchýlku a potom za ňu platíte sústave.
čiže platím za to, že nefúka alebo nesvieti?
S: Áno. To je hlavné úskalie z pohľadu investora. Hlavné úskalie z pohľadu sústavy je, že neviete sústavu dobre uriadiť. Napríklad ak máte príliš veľa veterných zdrojov, ktoré, keď veľmi fúka vietor, produkujú a následne sa vypnú, tak vám to spôsobí odchýlku. Tú treba vykryť niečím stabilnejším, čo často musí byť pripravené nabehnúť. Tvárite sa, že máte úplne zelený zdroj, ale na druhej strane ho kryjete iným zdrojom. Keď ste si všimli spotové ceny na trhoch, ktoré sa po februári rozkolísali v rámci dňa, tak práve keď fotovoltiky produkujú energiu, ceny sú obvykle nižšie.
O: Investícia do inštalácie fotovoltických panelov alebo veterných turbín je len časť investície. Tým, že sú to zdroje s nepredikovateľnou výrobou, vznikajú náklady aj na úrovni siete a jej bezpečnosti. Obnoviteľné zdroje je potrebné doplniť vysoko účinnými flexibilnými zdrojmi, ktoré využívajú v prípade Slovenska najmä zemný plyn. Tieto zdroje vedia vo veľmi krátkom čase nabehnúť. Okrem toho, že vyrábajú elektrinu, poskytujú podporné služby pre prenosovú elektrizačnú sústavu a pomáhajú ju udržiavať v bezpečí. Keby sa to nedialo, hrozil by nám blackout, kedy dôjde k masovému výpadku fungovania elektrického systému a to môže mať vážne dopady na ekonomiku.
S: Režim je na plánovanie používania zdroja, na druhej strane sú tu spomenuté podporné služby, regulácia, ktorá nabieha v rôznych časoch, keď nastane výpadok a za túto plánovanú alebo predpripravenú reguláciu sa tiež platí. Zabezpečuje ju Slovenská elektrizačná prenosová sústava. Je to náročný spôsob, akým sa naplánuje, ktoré zdroje budú fungovať a ktoré zdroje ich kryjú. A aj tie, ktoré nenabehnú, sú kryté, a aj za ne sa platí. Jadrové elektrárne musia byť v mixe vhodne zastúpené, aby sme ich dokázali v prípade problémov vyregulovať.
vieme aspoň krátkodobo nahradiť takýto výpadok?
S: Slovensko je v celkom dobrej situácii. Máme dostatok vlastných zdrojov pre reguláciu. Zároveň nie sme „ostrov“, prípadný výpadok zdrojov sa dá nahradiť aj zdrojmi z iných krajín. To už je diskusia na energetickú bezpečnosť, pomáhame vyrábať platformy, ktoré na riadenie tohto procesu slúžia.
O: V prvom rade je potrebné mať diverzifikovaný a vyskladaný palivový mix na výrobu energií tak, aby sme čo najmenej ohrozovali svoju bezpečnosť. Čo sa týka výroby elektriny, Slovenská republika má veľmi dobrý mix aj z pohľadu ochrany životného prostredia. Veľkú časť, približne 50 %, tvorí elektrická energia z jadra, ktorá je de facto bezemisná, potom je to elektrická energia z vodnej energie, plynu, biomasy a v čoraz menšej miere uhlia. Výrobcami elektriny sú okrem elektrární aj teplárne, ktoré vyrábajú elektrinu kombinovaným spôsobom, kde vzniká teplo ako vedľajší produkt. Toto teplo sa prostredníctvom siete diaľkového vykurovania dostane k odberateľom v podobe tepla na vykurovanie a teplej úžitkovej vody. Vstupné palivo sa tak využije veľmi efektívne, s vysokou účinnosťou.
čo je odpadové teplo? Je to teda vedľajší produkt inej výroby?
O: Je to teplo, ktoré vzniká ako vedľajší produkt pri priemyselnej výrobe. Dnes sa dokonca dá využívať odpadové teplo z terciárnej sféry, napríklad z datacentier slúžiacich na uchovávanie serverov. Vďaka sieti teplárenských rozvodov, ktoré máme takmer v každom meste, vieme aj toto teplo zachytiť a využiť na vykurovanie.
pán Schwartz, vy na celý tento systém využitia tepla z rôznych zdrojov energie vybudujete systém, ako to distribuovať a využiť. Ako tieto systémy fungujú?
S: Do tejto oblasti sa veľa investuje. Je to spôsob ako spojiť silovú energiu s energiou v domácnostiach a ako to dobre riadiť. Snažíme sa na všetkých úrovniach energetiky prispievať našimi znalosťami k lepšiemu, efektívnejšiemu využívaniu zdrojov. Obdobne to dokáže každý z nás urobiť doma. Nastaviť si kotol, aby sa spúšťal len vo vybraných časoch, keď je elektrina lacnejšia, resp. dostupnejšia. Neriešime jeden veľký problém, ale dekomponujeme ho a analyzujeme, optimalizujeme a lepšie riadime systém po častiach, využívame synergie.
spoločným cieľom je energetická stabilita a flexibilita?
O: Áno, bez toho to nebude fungovať. Energetika sa zásadne mení z pohľadu výrobcov a dodávateľov energií, ale aj spotrebiteľov. V procese výroby a dodávky energií sa nasadzujú nové digitálne riešenia a výroba energií sa presúva bližšie k spotrebiteľovi. Mení sa úloha spotrebiteľa, ktorý už nie je len pasívny používateľ, ale aj výrobca energie a aktívny účastník systému. Na energetický trh prichádzajú noví účastníci trhu (prosumeri – alebo tiež samospotrebitelia a samovýrobcovia, agregátori, bilančné skupiny). Už to nie je len jednosmerný tok energie od výrobcu ku koncovému spotrebiteľovi, ale aj naopak. Energetický systém musí na tieto zmeny flexibilne reagovať.