legislatívna iniciatíva
V októbri 2022 sa Národná rada SR v prvom čítaní zaoberala návrhom poslanca Tomáša Valáška na vydanie zákona o životnom partnerstve. Predmetná legislatívna iniciatíva však dopadla neúspešne, keď zákonodarný zbor rozhodol, že nebude pokračovať v rokovaní o danom návrhu. Poslanci, ktorí hlasovali proti návrhu alebo sa hlasovania zdržali, argumentovali najmä tým, že návrh zákona je potrebné prepracovať, pretože nerieši problematiku komplexne. V danej súvislosti podotýkame, že sa s prezentovanými názormi vo viacerých aspektoch stotožňujeme, pričom zároveň zastávame názor, že úprave vzťahov medzi pármi rovnakého pohlavia musí predchádzať široká odborná a spoločenská diskusia. Rovnako zastávame názor, že výsledné legislatívne riešenie by malo zohľadniť tradície a charakter nášho štátu. Jeho účelom by malo byť uľahčenie životných situácií spolužijúcich osôb rovnakého pohlavia a nie vyvolanie zbytočného napätia v rámci spoločnosti.
rozhodnutia súdov
Mantinely budúcich diskusií a autonómie našej krajiny na vlastné legislatívne riešenie problematiky však boli do značnej miery zúžené začiatkom tohto roka. 17. januára 2023 totižto Veľká komora Európskeho súdu pre ľudské práva vyniesla zásadné rozhodnutie, ktoré sa priamo dotýka práve postavenia a právnej regulácie vzťahov osôb rovnakého pohlavia. Predmetné rozhodnutie vo veci Fedotova a ďalší proti Ruskej federácii reaguje na skutočnosť, keď členský štát Rady Európy negarantuje osobám rovnakého pohlavia možnosť vstúpiť do registrovaného partnerstva alebo obdobného zväzku. Danú situáciu Európsky súd pre ľudské práva vyhodnotil ako porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd sa v danom prípade čiastočne odchyľuje od predchádzajúcich rozhodnutí, najmä Schalk a Kopf proti Rakúsku, resp. Oliari a ďalší proti Taliansku, keď explicitne vyjadruje, že zmluvné štáty Dohovoru by mali uznať zväzky osôb rovnakého pohlavia.
V prípade Schalk a Kopf proti Rakúsku z roku 2010, ktorý bol prvým významným rozhodnutím v otázke porušovania práva uzavrieť manželstvo osobami rovnakého pohlavia, súd konštatoval, že k porušeniu uvedeného práva nedošlo, pretože článok 12 Dohovoru priznáva právo uzavrieť manželstvo „len“ mužovi a žene. Súd však zároveň uviedol, že v Európe sa začína objavovať určitý konsenzus o právnom uznaní párov rovnakého pohlavia a táto tendencia sa v poslednom desaťročí rozvinula. Rakúsko v čase konania prijalo zákon o registrovanom partnerstve, ktorý vstúpil do platnosti 1. januára 2010.
Do pozornosti dávame skutočnosť, že aj rozhodnutie Oliari a ďalší proti Taliansku z roku 2015 predznamenáva zmenu postoja súdu, keď konštatoval, že hoci nemožnosť uzavrieť homosexuálne manželstvo nie je porušením Dohovoru, Taliansko porušilo právo týchto párov na rodinný a súkromný život podľa článku 8 Dohovoru tým, že im nebolo umožnené ani len vstúpiť do registrovaného partnerstva.
Rozhodnutie Fedotova a ďalší proti Ruskej federácii je oproti predchádzajúcej judikatúre iné v tom, že požiadavka upraviť zväzky osôb rovnakého pohlavia smeruje na všetky štáty Dohovoru. Súd na podopretie vyššie uvedeného aplikuje tézu, že Dohovor je potrebné vykladať vo svetle súčasného stavu a myšlienok, ktoré dnes prevládajú v demokratických štátoch. Argumentáciu akýmsi „duchom doby“ však považujeme pritom za nanajvýš spornú. Poukazujeme pritom aj na názor zástupcu Poľska – sudcu Krzysztofa Wojtyczeka, ktorý apeloval na to, že vysoké zmluvné strany Dohovoru sa nezaviazali chrániť neurčené práva, ktorých presný obsah by sa mohol časom meniť a mohol by byť upravený bez ich jasného súhlasu. Zároveň dodáva, že ak má byť dohovor nástrojom na ochranu ľudských práv vrátane práv akýchkoľvek menšín, práve rozhodovanie podľa „ducha doby“ túto ochranu popiera, keďže sa snaží riadiť aktuálne väčšinovým názorom na konkrétnu problematiku.
záväznosť právneho názoru súdu
Napriek týmto argumentom však musíme rešpektovať fakt, že vyššie uvedené rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva bolo prijaté a môže vyvolať následky aj na náš právny poriadok. V danej súvislosti sa naskytá otázka, o aké konkrétne následky sa môže jednať. Vo všeobecnej rovine je právnym základom ochrany ľudských práv na európskej úrovni už spomenutý Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jeho signatárom je aj Slovenská republika, ktorá sa podpisom Dohovoru zaviazala riadiť právoplatnými rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské práva vo všetkých prípadoch, ktorých je stranou. Rozsudky, ktorých stranou Slovenská republika nie je, nie sú pre ňu priamo záväzné. Avšak, poukazujeme na to, že v prípade, ak by sa Slovenská republika dostala do obdobného sporu, aký už daný súd riešil (t. j. napr. sporu medzi párom osôb rovnakého pohlavia, ktorý by namietal, že im Slovenská republika neumožnila uzatvoriť registrované partnerstvo), možno očakávať obdobné rozhodnutie. Slovenská republika teda aj rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorých sporovou stranou nie je, rešpektuje.
V súčasnosti v rámci členských štátov Rady Európy 17 z nich nereguluje, resp. negarantuje párom rovnakého pohlavia možnosť vstúpiť do registrovaného partnerstva alebo obdobného zväzku. Predmetné rozhodnutie Fedotova a ďalší proti Ruskej federácii z januára tohto roka tak tieto štáty priamo nabáda, aby uvedenú oblasť právne podchytili takým spôsobom, že párom rovnakého pohlavia umožnia vstup do nejakej z foriem životných partnerstiev.
na záver
Do pozornosti dávame už v minulosti prezentovaný argument. Relevantné právne vzťahy medzi ľuďmi by mali byť v primeranej miere regulované zákonodarcom. Ak vákuum v rámci regulácie určitých vzťahov spôsobuje subjektom práva ťažkosti, resp. sťažuje ich život a pôsobenie, je namieste apelovať na zákonodarcu, aby vykonal nápravu. Vystríhame však pred prehnaným aktivizmom a vnášaním ideológie do legislatívneho procesu. Takýmto spôsobom by sme mali pristúpiť aj k regulácii práv spolužijúcich osôb rovnakého pohlavia. Ostáva nám len veriť, že výsledný normatívny právny akt bude nielen v súlade s rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva, ale aj fakticky uľahčí životné situácie týchto osôb a nebude zdrojom napätia a pnutia v rámci spoločnosti.
- JUDr. Martina Lysinová, LL.M. / advokát
- Martin Balega / právny asistent
- L/R/P advokáti, s. r. o.