čo by sme mali vedieť
Nenávistné prejavy podnecujú, podporujú alebo ospravedlňujú nenávisť, xenofóbiu, rasizmus, antisemitizmus či iné formy nenávisti založené na diskriminačnom vnímaní, neznášanlivosti a nevraživosti na základe pohlavia, pôvodu, rodu, sexuálnej orientácie, náboženskej, etnickej alebo politickej príslušnosti. Nenávistný prejav možno v jednoduchosti charakterizovať ako prejav mierený voči jednotlivcovi či skupine osôb na základe ich pohlavia, rasy, náboženstva a podobne. V takejto situácii sa dostávame na tenký ľad, keďže hranice slobody prejavu a naplnenia skutkovej podstaty trestného činu sú niekedy bližšie, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Veľká komora Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v prípade Başkaya a Okçuoğlu proti Turecku apelovala na štáty, aby používali trestné sankcie len v krajných prípadoch. Ak však prejavy podnecujú k nenávisti či hanobia dotknuté osoby, v zásade platí, že orgány činné v trestnom konaní, lepšie povedané súdy, majú v trestnom konaní širší priestor uplatniť trestnoprávne postihy.
intencie zákona
Dvanásta hlava osobitnej časti Trestného zákona obsahuje viacero trestných činov, pri ktorých sa skloňuje práve tzv. hate speech, čiže nenávistný prejav. Za všetky spomenieme najmä trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia či trestný čin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti. Ústavný súd SR predpisuje v prípade konfliktu slobody prejavu a neoprávneného zásahu do osobnostných práv test proporcionality. Hoci sa tento test v praxi používa najmä v prípade súdnych sporov o ochrane osobnosti, jeho aplikácia nie je vylúčená ani v prípadoch, kde je dôvodné predpokladať, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu. V stručnosti zhrnuté, odpovede na otázky KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO poskytnú predstavu, či sa ešte jedná o rovinu uplatňovania práva na slobodu prejavu, alebo už ide o neoprávnený zásah do práv jednotlivca či skupiny osôb s možnými trestnoprávnymi následkami. Zodpovedanie každej zo sexteta otázok je dôležité, keďže opomenutie čo i len jednej z nich môže mať objektívne zásadný vplyv na objasnenie prípadu.
Posúdiť však, kedy ešte ide o užívanie ústavného práva na slobodu slova a prejavu a kedy sa už jedná o trestný čin, je napriek spomínanému testu proporcionality veľmi náročné. ESĽP navyše poukazuje na to, že hoci samotná myšlienka, reč či prejav útočí, znepokojuje či dokonca šokuje, orgány činné v trestnom konaní to samo osebe neoprávňuje vykonať obmedzujúci zásah voči ich pôvodcovi. Avšak, ESĽP zároveň zdôrazňuje, že nenávistný prejav či dokonca oslava násilia nemusia vždy požívať ochranu v rámci práva na slobodu prejavu. Vzhľadom na neexistenciu jasného a striktného stanoviska tak samotné posúdenie a rozhodnutie, či je konkrétny prejav ešte v medziach zákona, zostáva na pleciach zákonného sudcu. V intenciách slovenského právneho systému sa nepochybne jedná o náročnú úlohu, keďže, pre porovnanie, v britskom Common law existujú v súdnom systéme precedensy – rozhodnutia, ktoré slúžia ako akési „vodítko“ pre budúce rozhodnutia v podobných prípadoch, čo sa však na Slovensku neaplikuje.
„odvaha“ v online priestore
Najviac problematickým a frekventovaným priestorom nenávistných prejavov súčasnosti je virtuálny svet – na internete sa totiž nejeden človek za klávesnicou správa, ergo koná úplne odlišne ako v realite. Táto skutočnosť neprekvapí azda nikoho. Prezentovanie myšlienok a názorov, či už v príspevkoch alebo komentároch na sociálnych sieťach, je jednou z hlavných podstát týchto platforiem. Takýto spôsob verejnej diskusie je určite skvelým spôsobom, ako uplatňovať svoje ústavné právo na slobodu slova a prejavu.
Avšak, najmä v posledných mesiacoch platí, že príspevky na sociálnych sieťach a komentáre k nim sú čoraz viac ofenzívne a smerujú k podnecovaniu nenávisti. Na tento, možno tvrdiť už alarmujúci problém, viackrát upozornila na svojej sociálnej sieti aj Polícia SR. Častokrát je však potrebné si uvedomiť, čo tieto komentáre, zdanlivo opierajúce sa o využívanie slobody slova a prejavu, môžu spôsobiť, resp. vyvolať. Častejší výskyt útokov, ktoré pramenia čisto len z nenávisti, nie je len aktuálny problém Slovenska, ale aj susedných štátov. V mnohých prípadoch možno prijať záver, že jedným z hlavných spúšťačov útokov bolo podnecovanie k nenávisti, ktoré prebiehalo verejne na rôznych sociálnych sieťach.
A tu sa dostávame k vyššie uvedeným trestným činom, ktorých zložkou skutkovej podstaty je práve skutočnosť, že sú spáchané verejne. Takýto spôsob konania je vnímaný ako jeden zo zásadných základných znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu, keďže samotná verejnosť prejavu má dosah na široký okruh ľudí. Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že trestné sadzby v základných skutkových podstatách oboch trestných činov nie sú obzvlášť vysoké, keďže ich horná hranica činí tri roky odňatia slobody, je nutné si uvedomiť, že takáto sadzba hrozí za jeden status či komentár. Avšak v praxi sa štandardne stáva, že páchateľ v týchto menej závažných prípadoch vyviazne len s podmienečným trestom odňatia slobody, t. j. do väzenia ani nepôjde. Najmarkantnejším trestom z právneho hľadiska tak častokrát popri peňažnom treste, ktorý však súdy vo veľkej miere neukladajú, zostáva záznam v registri trestov, ktorý sa ale na účely potreby odpisu z registra trestov bude niesť s páchateľom až do konca života. Zabúdať netreba ani na morálne odsúdenie spoločnosti, ktoré má najmä v dnešnej digitálnej dobe možno ešte väčší dopad na život páchateľa ako záznam v registri trestov.
hranice slobody slova
Spoliehať sa na to, že náš Trestný zákon sa na virtuálny priestor nevzťahuje, je samozrejme nesprávne, a takýto argument pred žiadnym súdom neobstojí. Virtuálny svet je totižto priestor, kde je človek síce na jednej strane najmocnejší, no na strane druhej aj najzraniteľnejší. Práve v tomto priestore sa rozdiely ešte viac prehlbujú a aj z tohto dôvodu sa na internetový priestor, teda aj na priestor sociálnych sietí vzťahuje Trestný zákon, ktorý stanovuje, že trestný čin možno verejne spáchať aj použitím počítačovej siete. Samotné zapájanie sa do rôznych diskusií týkajúcich sa aj tém, ktoré spoločnosť polarizujú, je v poriadku a nie je to v rozpore so zákonom. Avšak, pokiaľ sa obsah príspevkov diskusie naváža do niektorej z náboženských či etnických alebo iných menšín, poprípade podnecuje k násiliu voči nim, v tomto prípade už môže nastať problém, keď prejav prekračuje hranice slobody slova a prejavu a napĺňa znaky trestného činu. Dôsledky takého činu sú mnohokrát oveľa závažnejšie, ako to na prvý pohľad môže vyzerať, a preto nielen v osobnom styku, ale aj na internete, platí zlaté pravidlo správať sa k druhým minimálne tak, ako od druhých očakávame, že sa budú správať ku nám. Nedôjde tak k porušeniu zákona ani k narušeniu medziľudských vzťahov v spoločnosti.
- JUDr. Ján Grman, PhD. / advokát
- Martin Balega / právny asistent
- L/R/P advokáti, s. r. o.