pod kvalitou sociálnych služieb si môže laik, ale neraz aj odborník, predstaviť čokoľvek – od opatrovateľskej služby po veľké zariadenia pre seniorov. Ako by ste laikovi vysvetlili, čo sú a čo nie sú kvalitné sociálne služby?
KR: Kvalitná sociálna služba je tradične taká, ktorá uspokojí moje očakávania. Potom sa ale môže stať, že človek z jednoduchšieho prostredia bude mať kritériá kvality nastavené nižšie a iný vysoko, ale obidvaja majú mať rovnaké nároky na podporu zo sociálneho systému. Preto sa postupne smeruje k minimálnej úrovni kvality, ktorá je štandardom vo vyspelých krajinách.
ako vnímate rozpor v pohľade na to, čo je kvalita sociálnych služieb aj medzi ich poskytovateľmi, prijímateľmi a expertmi? Ako je možné, že vy sami nie ste zjednotení v tom, čo je kvalita?
ALK: Každý chápe kvalitu inak, napr. ja zo svojho pohľadu – ako zdravotne postihnutá. Je rozdiel aj v tom, či je niekto zdravotne postihnutý od narodenia, alebo sa stane postihnutým počas života. Ja som nemala problém so svojím postihnutím, hneď ma prijali. Nebol problém v škole ani pracovne.
prečo?
ALK: Stretla som sa napríklad s výčitkou, že som si v životopise neuviedla svoje zdravotné postihnutie. Ja som sa ohradila, že preto, lebo potom by ma asi ani nepozvali na pohovor.
PJ: Ešte by som rád povedal, že je skutočne potrebný dôraz na individualitu klienta. To má viacero rozmerov. Z výskumov verejnej mienky vychádza, že na Slovensku máme pomerne nízky prah tolerancie voči iným typom menšín. Ak prijímateľ sociálnych služieb radšej zostáva vo svojej skupine, dôvodom môže byť, že sa necíti bezpečne v rámci majority. Vtedy má zmysel pracovať na zmene verejnej mienky. Otázne je skôr, aké nástroje voliť, aby to nebolo vnímané ako umelý tlak.
KR: Rôzni poskytovatelia môžu chápať štandardy kvality rozlične. To, že k 1. januáru 2009 sa prvýkrát do slovenskej legislatívy dostala zmienka o štandardoch kvality, považujem za veľmi významné, pretože to vytvorilo priestor na spoločnú debatu. Len keď sa dá niečo na spoločný stôl, môže sa ukázať rozličnosť názorov.
v rokoch 2019 – 2023 bol realizovaný národný projekt Kvalita sociálnych služieb. Čo bolo impulzom pre vznik a realizáciu tohto projektu?
KR: V roku 2009 sa do prílohy zákona o sociálnych službách dostali štandardy a podmienky kvality, ktoré musí poskytovateľ spĺňať na to, aby robil svoju službu kvalitne aj podľa medzinárodných štandardov. Významný termín bol aj 1. január 2014, keď sa podmienky ešte viac špecifikovali a vytvorila sa samostatná oblasť – ľudsko-právne aspekty v hodnotení sociálnych služieb. V roku 2015 bol vydaný metodický manuál pre poskytovateľov, v roku 2016 pomôcka pre hodnotiteľov. To bol základ. Národný projekt sa začal v roku 2019, aby sa pomohlo poskytovateľom sociálnych služieb zavádzať podmienky kvality do praxe a porozumieť tomu. Unikátne v našom projekte bolo to, že sme do hodnotiteľských tímov pilotne začali prizývať aj zástupcov užívateľov pre jednotlivé skupiny sociálnych služieb. Oni sa stali projektovými expertmi pre hodnotenie podmienok kvality a externými hodnotiteľmi v rámci tzv. pilotných hodnotení. Jednou z nich je aj pani magisterka Légárd Kaplocká.
pani Kaplocká, v čom vnímate prínos projektu ako človek s ťažkým zdravotným postihnutím, odkázaným na sociálnu pomoc?
ALK: Určite sa skvalitnili služby. Mala som možnosť zúčastniť sa dvoch hodnotení, kde som bola v hodnotiteľskom tíme rovnocenným partnerom. Veľmi dobre sa mi pracovalo aj s prijímateľmi hodnotených sociálnych služieb – kedykoľvek som si s nimi mohla sadnúť, vedeli sme sa porozprávať o čomkoľvek. Myslím, že sme boli v hodnotiteľskom tíme prínosom.
ako projekt skvalitnil sociálne služby pre celé Slovensko?
BŠ: Ako úžasné vnímam to, že sa zmenili postoje zamestnancov v zariadeniach sociálnych služieb, a to je priamy faktor ovplyvňujúci kvalitu v sociálnych službách. Pretože môžete dať ľuďom akékoľvek vzdelanie, ale pokiaľ nezmeníte ich postoj k výkonu svojej práce, tak nezabezpečíte nič. A nositeľmi kvality sú ľudské zdroje, pretože sociálne služby sú odkázané na ľudský zdroj.
v čom sa zmenili tie postoje?
BŠ: V rámci národného projektu beží vzdelávanie zamestnancov. Veľa poskytovateľov sociálnych služieb nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby si dokázali preškoliť ľudí. Účastníkmi vzdelávaní sú nielen manažéri zariadení, ale aj tí, ktorí priamo poskytujú služby klientom. Sú to opatrovatelia, sociálni pracovníci, ľudia, ktorí by sa na takéto školenia nedostali a nemohli by si navzájom vymieňať skúsenosti. Je dôležité, aby na seminároch získali nielen teoretické vedomosti, ale aj aby vedeli, ako to majú robiť, ako napĺňať štandardy sociálnych služieb.
takže pracovníci sociálnych služieb sú kompetentnejší a vzdelanejší?
BŠ: Určite áno.
PJ: Doplním, že od roku 2019 prebiehali hodnotenia kvality. Bola to jedna z hlavných aktivít projektu, robili sa pilotné aj riadne hodnotenia v spolupráci s ministerstvom. „Vzdelávačky“ vznikli ako vypočuté volania na požiadavky zo strany prijímateľov. Zúčastnilo sa ich približne 3,5-tisíc ľudí od 900 poskytovateľov sociálnych služieb, čo je viac ako tretina všetkých poskytovateľov sociálnych služieb na Slovensku. To znamená, že máme veľmi dobré pokrytie, a zároveň sa pracuje na výstupoch, na odborných metodických materiáloch expertných tímov pod vedením pani Repkovej a pána Mátela – a tieto budú opäť slúžiť na to, aby aj poskytovatelia sociálnych služieb vedeli, ako preniesť veci definované v zákone priamo do praxe.
tento projekt naštartoval dobrú zmenu, ktorej výsledky sa ešte len časom ukážu na kvalite poskytovaných sociálnych služieb na celom Slovensku. V čom dnes vidíte najväčšie problémy pri zavádzaní kvality do sociálnych služieb?
KR: Vo všeobecnosti – strach z nového, keď si ľudia nie sú istí, čo sa od nich očakáva, ako to robiť. Navyše, poskytovatelia mali pocit, že sa od nich ide žiadať niečo, čo doteraz nemuseli robiť. Plnenie štandardov kvality im ale neprináša ďalšie povinnosti, ktoré by nemali definované v zákone bežne. Odpor vyvolávalo aj to, že im „na kvalitu“ nedáme potrebné peniaze. Veď kvalita niečo stojí, musí ju niekto manažovať...
BŠ: Finančné prostriedky sú určite nevyhnutné na zmenu prevádzkových podmienok, ale to je na zriaďovateľovi, aby ich našiel. Bežní zamestnanci sa s tým musia stotožniť v priestoroch, aké majú. Veľmi dôležitý je ľudský prístup k prijímateľom sociálnej služby. Nestojí to peniaze, ale zmenu postoja. Ďalšou vecou je minimum zamestnancov, ktorých poskytovateľ musí podľa zákona mať. Ale ich reálna potreba v mnohých prípadoch záleží od cieľovej skupiny, ktorej sa sociálne služby poskytujú. Závisí to od diagnóz, ktoré v zariadení ľudia majú, aj od priestorových podmienok.
KR: V národnom projekte sa ukázalo, že mantinely, aké má poskytovateľ na naplnenie toho, čo sa od neho očakáva pri kvalitnej sociálnej službe, významne závisia od zriaďovateľov. To bolo poznanie, ktoré nás viedlo k tomu, že sme metodickú podporu nezamerali len na poskytovateľov, ale aj na zriaďovateľov.
akým smerom by sa mali uberať sociálne služby v najbližších rokoch? Kde by mala budúca vláda vidieť priority v tejto oblasti?
ALK: Viac rozšíriť domácu opatrovateľskú službu a pre zdravotne postihnutých ľudí zriaďovať centrá poradenstva – so psychológom, sociálnym pracovníkom. Nakoľko mám zdravotne postihnutého synčeka a zúčastňujem sa služby včasnej intervencie – pre mňa sú veľkým plusom.
BŠ: Ja by som si priala, aby sa obmedzila inštitucionálna starostlivosť, aby človek odkázaný na sociálnu službu mohol zotrvať v jeho dobre známom domácom prostredí. Vítam aj myšlienku pána Jablonického, aby sa snažili ponúknuť nejakú metodickú pomôcku pre poskytovateľov, aby bol v každom regióne niekto... Je to úžasná myšlienka, ktorú určite poskytovatelia ocenia. Ich metodická podpora je veľmi potrebná.
KR: Ak raz budem potrebovať sociálnu službu, chcela by som, aby som sa nemusela prispôsobovať jej prevádzke, ale naopak, aby mi pomohla žiť môj obyčajný život. Ako človek, ktorý sa venuje tejto problematike, by som si želala trošku kľudu. Prakticky 25 rokov sme v štádiu reformy a to slovo – aj z Plánu obnovy máme tri reformy okolo sociálnych služieb a dlhodobej starostlivosti – nám nedáva pokoj na prácu. Nastavia sa nejaké podmienky, ešte ich ani nezažijeme a už sa menia. Politická aj praktická netrpezlivosť môžu vyvolávať znechutenie ako u ľudí, ktorí službu potrebujú, tak u tých, ktorí ju vykonávajú, ako aj tých, ktorí vytvárajú právne prostredie pre služby. Trošku pokoja, vyrovnanosti a stability.
projektový manažér národného projektu Kvalita sociálnych služieb, pôsobí v Implementačnej agentúre s prestávkami od roku 2007. Bol súčasťou realizačného tímu Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, neskôr pôsobil v tíme národného projektu Terénna sociálna práca v obciach, ktorý tiež ako projektový manažér dva roky koordinoval. V rokoch 2019 a 2020 pomáhal z pozície riaditeľa prebudovať sekciu sociálnych vecí Magistrátu hlavného mesta Bratislava. V rokoch 2020 a 2021 viedol realizačný tím národného projektu Profesijný rozvoj učiteľov, prostredníctvom ktorého Štátny pedagogický ústav pomáhal školám zvládať chaotickú situáciu počas pandémie covidu-19.
, vedecko-výskumná pracovníčka Inštitútu pre výskum práce a rodiny a vysokoškolská učiteľka na Inštitúte edukológie a sociálnej práce FF PU v Prešove. Dlhodobo sa venuje otázkam politiky zdravotného postihnutia a dlhodobej starostlivosti, v ostatnom období najmä v kontexte kvality sociálnych služieb, s bohatými publikačnými výstupmi. Má bohaté skúsenosti s realizáciou zahraničných i domácich projektov, či už v pozícii garantky, expertky alebo lektorky. Dlhodobo zastupovala Slovensko v Európskom centre pre sociálnu politiku a výskum vo Viedni či v Európskej sieti expertov a expertiek pre problematiku zdravotného postihnutia (ANED). Od roku 2021 je garantkou špecializačného vzdelávacieho programu Sociálna posudková činnosť.
, od ukončenia štúdia pracovala v sociálnej oblasti na pozícii sociálnej pracovníčky v nadácii Rozum a Cit a v rôznych typoch zariadení poskytujúcich sociálne služby (hospic, centrum pre deti a rodiny, komunitné centrum, zariadenie sociálnych služieb). Na pravidelnej báze sa zúčastňovala „Živých knižníc“, ktoré organizovala Iuventa a Amnesty International Slovakia. V rokoch 2019/2020 bola súčasťou hodnotiteľského tímu hodnotenia podmienok kvality sociálnych služieb ako zástupkyňa skupín užívateľov v rámci národného projektu Kvality sociálnych služieb . V súčasnosti pôsobí na pozícii sociálnej pracovníčky v rámci národného projektu deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti a zároveň absolvuje kurz supervízie.
, v sociálnych službách pôsobí od roku 2005. So zavádzaním kvality má skúsenosti od roku 2008 , keď v pozícii manažéra kvality zavádzala procesné riadenie. V súčasnosti pôsobí ako riaditeľka zariadenia sociálnych služieb, lektorka a expertka v NP KSS.
Národný projekt Kvalita sociálnych služieb sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje. (www.esf.gov.sk, www.employment.gov.sk, www.ia.gov.sk)