dámy, prečo a ako ste sa stali terénnymi sociálnymi pracovníčkami? Viem o vás, že predtým ste boli samy odkázané na sociálny systém.
JB: Bola som dlho nezamestnaná. Prihlásila som sa na výberové konanie, ale prvýkrát som neuspela. Po dvoch rokoch sa mi ozvali, že ako náhradníčka môžem nastúpiť. Veľmi som sa potešila. Vždy som si všímala ľudí a rodiny v okolí a často som rozmýšľala nad tým, ako žijú a ako by som im mohla pomôcť. Keď prišiel tento projekt, bolo to to, čo som vždy chcela robiť.
SJ: Keďže som bola vyučená kaderníčka bez maturity, povedala som si, že si počas rodičovskej dovolenky doplním vzdelanie. Úspešne som zmaturovala a keď sa mi skončila rodičovská dovolenka, akurát bolo vyhlásené výberové konanie na terénneho sociálneho pracovníka, tak som si povedala, že to skúsim. Bola som úspešná a som rada.
prečo a ako sa vojenský kapitán stane terénnym pracovníkom?
MK: V armáde som končil v roku 1996, prešiel som si prácou na mestských lesoch, vo fabrike v Revúcej, kde som robil servisného technika. Potom som si prešiel prácou na obnove nášho kaštieľa, historickej pamiatky, a potom som sa dostal na kamerový systém a do Mestskej občianskej poriadkovej služby. Terénnym pracovníkom som sa stal náhodou, kamaráti mi povedali, nech si podám žiadosť, a som tu. Som spokojný, je to pre mňa veľmi dobrá práca.
koľko terénnych sociálnych pracovníkov pôsobí na Slovensku v rámci národného projektu Podpora a zvyšovanie kvality terénnej sociálnej práce?
JH: V rámci nášho projektu cez IMPLEA ich máme okolo 460.
v ktorých častiach Slovenska ich pracuje najviac?
JH: Máme pokryté východné aj stredné Slovensko, Gemer. Na západnom Slovensku máme zapojené nielen mestá a obce, ale aj mimovládne organizácie, ktoré sa zameriavajú aj na ľudí bez domova. Ostatné obce a mestá sú zameriavané prioritne na marginalizované rómske komunity.
na aké problémy narážate v terénnej sociálnej práci najčastejšie?
SJ: Napríklad keď príde mamička, ktorá má doma nezhody a odíde od partnera. Najčastejšie jej pomáhame s umiestnením do krízového centra, lebo sú obeťami násilia. Alebo hľadáme našim obyvateľom podnájom, pomáhame s hľadaním zamestnania. Navštevujeme ich v domácom prostredí a zisťujeme, aké sú ich potreby a problémy. Pomáhame tiež pri riešení dlhov, splátkových kalendárov a s osobným bankrotom.
dokážete ľuďom pomôcť aj materiálne?
JB: Materiálne skôr sprostredkovane z rôznych nadácií. Už sa nám to viackrát podarilo, napríklad v Nadácii Pontis máme veľmi dobrú skúsenosť s rýchlou pomocou. Pomohli sme tak jednému dievčatku, ktorému zomrela mama a otec je ťažko zdravotne postihnutý. Následkom cukrovky prišiel o nohu a stará sa o nich iba jej brat s rodinou. Žili vo veľmi nedostatočných sociálnych podmienkach v jednej izbičke, potrebovali vlastne všetko. Chcela som im pomôcť. Dievčatko sa nemohlo počas covidu zúčastňovať online vyučovania, pretože nemalo tablet ani počítač. Zavolala som do nadácie, vyrozprávala im príbeh a poprosila ich, či by sa dalo v tejto veci pomôcť, a súhlasili. Do žiadosti som však napísala, že potrebujú aj poschodovú posteľ, matrace, paplóny, obliečky, sporák a 10 kubíkov dreva. Dostali sme na to peniaze a navyše aj vzdelávacie hračky za 200 € a platobnú kartu, na ktorú im každý mesiac posielali 175 € na nákupy potravín v Bille. Túto rodinu sme navštevovali celý rok a povzbudzovali sme ju, aby zmenila bývanie. Podarilo sa nám ju postupne dostať zo starej chatrče do bytu na sídlisku. Sú šťastní, pretože ich životné podmienky sa týmto veľmi zlepšili.
ako sa prakticky zmenil život chudobných ľudí na Slovensku vďaka národnému projektu terénnej sociálnej práce?
JH: Je toho mnoho, ale najdôležitejšie pre nás je, že sme získali ich dôveru. Začínali sme tak, že sme chodili do terénu a každý pred nami zatváral dvere, utekal... Potom začali za nami chodiť, ale nemali žiadne doklady, papiere, nevedeli, čo od nás chcieť, za kým ísť. Teraz všade tam, kde funguje náš projekt dlhšie, dokážu za nami ľudia prísť, požiadať o pomoc, spolupracovať s nami a my im dokážeme pomôcť. Ak chcete kvantitatívne ukazovatele, tie je ťažko popísať. Naša práca je priamo ovplyvnená aj inými aspektmi, napríklad ekonomickou situáciou v štáte, nastavením sociálneho systému, regiónu. Veľkou časťou našej práce je prevencia prehlbovania chudoby, domáceho násilia a pod., z čoho je ťažké robiť nejaké štatistiky. Je tam konkrétny kus práce ľudí, ktorí sa niekde posunuli, zamestnali, ktorí bývajú lepšie; deti, ktoré majú iný pohľad na svet a niekam sa posúvajú – napríklad v školskej úspešnosti alebo záujmových aktivitách. Výsledky terénnej sociálnej práce nie sú merateľné jednoduchými dátami, napríklad o počte vyplatených dávok v hmotnej núdzi, ale zmenou celkovej kvality života ľudí.
ako vyzerá bežný pracovný deň terénnych sociálnych pracovníkov?
JB: Hneď ráno po príchode do práce kontrolujeme maily, potom máme krátku poradu, kde sa rozprávame o tom, ktoré prípady máme rozrobené, čo by sme v nich mohli zlepšiť, ako im pomôcť, rozprávame sa o rodinách, ktoré by sme ešte mohli navštíviť, tiež vykonávame monitorovacie návštevy. Vyhľadávame aj nových ľudí, ktorí sa k nám prisťahovali, snažíme sa s nimi zoznámiť, získať si ich dôveru, aby sme k nim mohli chodiť a pomôcť im adaptovať sa. Potom sa rozdelíme do dvojíc. Jedna dvojica ide do terénu a druhá zostáva v kancelárii, pretože napríklad v Jelšave, kde všetci pôsobíme, máme až 550 klientov a mnohí z nich za nami chodia. Veľakrát nás ľudia zastavujú aj na ulici s prosbou o pomoc, nikoho neodmietame. Veľmi dôležitou súčasťou našej práce je návšteva rodín, kde nájdete všetky problémy, ktoré vám len napadnú.
SJ: Napríklad včera sme sprevádzali klientku, ktorá stratila občiansky preukaz. Nemala žiadne finančné prostriedky, ale mesto jej jednorazovo poskytlo dávku v hmotnej núdzi na vybavenie občianskeho preukazu, a tak sme ju sprevádzali na dopravný inšpektorát. Sprevádzali sme ju, pretože nevedela, kam má ísť; taktiež si musí vybaviť rodný list pre dieťa a bez občianskeho preukazu by si ho nevedela vybaviť na matrike. Usmerňovali sme ju aj ohľadom ďalších krokov, zajtra s ňou pôjdeme na matričný úrad, následne s ňou pôjdeme na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vybaviť štátne dávky, ako je príspevok pri narodení dieťaťa, prídavky na dieťa.
MK: Pýtali ste sa, ako vieme, kam máme ísť. Spolupracujeme s kvantom inštitúcií – úrad práce, kuratela, lekári – a od nich chodia rôzne výzvy. My aj na základe nich vieme, že máme ísť do tej-ktorej rodiny. Pri ich návštevách je praktické viesť s nimi motivačné rozhovory na zlepšenie bývania, aktívne hľadanie zamestnania.
čo vám osobne dáva práca terénnych sociálnych pracovníkov? Ktorý moment vašej práce vás dokáže presvedčiť, aby ste naďalej robili túto zaujímavú a náročnú prácu?
JB: Každý úspech, keď niekomu pomôžeme vo väčšej či menšej miere. S niektorými rodinami pracujeme aj rok. O to väčšia radosť je, keď sa napr. dieťa vráti z centra pre deti a rodiny domov, a to vďaka tomu, že sme tej rodine pomohli vytvoriť vyhovujúce prostredie. Dôležité je pre mňa zažiť pocit, že som potrebná, užitočná a vďaka tomu, že niekomu poradím alebo pomôžem, tak sa má lepšie. Keď sú rodiny a jednotlivci silní a majú sa dobre, tak sa má dobre celá spoločnosť.
MK: Pre mňa je to moment, keď stretnem klienta, ktorý prejaví vďačnosť, že sa niečo urobilo, že to, čo som si s ním preskákal, nebolo zbytočné. Nie je to len o tom, že sa rozprávame. Niekedy musíme byť aj my tvrdí na tých, ktorí nechcú vyhovieť našim klientom, hlavne na inštitúcie. Keď som začínal robiť túto prácu, poznal som možno štvrtinu ľudí v našom meste, boli to pre mňa len ľudia, teraz sú to moji klienti, priatelia a je to radosť chodiť do roboty, keď vás stretávajú a zdravia na ulici aj malé deti, dospelí vám podávajú ruky. Ten prejav vďaky je to najväčšie zadosťučinenie. Viem, že moja práca má význam.
SJ: Ten pocit pozitívnych emócií je neopísateľný. Keď sa nám podarí matke, ktorá hľadá útočisko v krízovom centre, vybaviť domov, kde by mohla zotrvať so svojimi deťmi, a ona nám začne ďakovať, som šťastná, že som jej vedela pomôcť. Keď poobede odchádzame domov z práce a podarilo sa nám niekomu pomôcť, tak viem, že má moja práca zmysel.
Národný projekt Podpora a zvyšovanie kvality terénnej sociálnej práce sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.
www.esf.gov.sk . www.employment.gov.sk . www.implea.gov.sk