keď som videl v programe prehliadky mesta bod „Automatické mlyny“, očakával som všeličo, ale určite nie jednu z najimpozantnejších stavieb, aké som v posledných rokoch videl. 

Stojíme pred stavbou, ktorá akoby sa vylúpla z paralelnej reality. Monumentálna, tehličková, niečo medzi Star Wars a Pánom prsteňov. Až tu pochopím, že dnešná prehliadka bude mať s múkou dotyk len historický. Namiesto hluku z mlynov melúcich múku je naplnená umením. Lebo múka sa tu síce mlela nepretržite viac ako 100 rokov, ale tento priestor už slúži výlučne ako kultúrny a spoločenský.

nové Pardubice

Pardubice zažili na začiatku 20. storočia novú renesanciu. Dovtedy provinčné a poľnohospodárske mesto sa ocitlo na novej železničnej tepne, regulácia riek umožnila podmaniť si krajinu. To bol magnet pre priemysel a obchod. Začala sa dravá industrializácia a zároveň tlak na nový prístup k urbanizmu. Koncept lineárneho mesta, ktorým Napoleon premenil v deväťdesiatych rokoch 19. storočia Paríž, prišiel aj do Pardubíc. V ceste ale stála komplikovaná stredoveká štruktúra s mestskou riekou a meandrami Chrudimky a Labe. Urbanisti sa rozhodli upraviť tok Chrudimky.

Rieka bola v tých časoch nevyhnutným zdrojom energie pre fabriky a obeťou zasypávania mestskej rieky a rovnania korýt sa mali stať aj dovtedajšie pardubické mlyny. V tom vycítila miestna rodina Winternitzovcov podnikateľskú príležitosť. Špekulatívne jeden mlyn kúpili. Keď bol prúd rieky odklonený, mesto im ako kompenzáciu ponúklo pozemok pri novom koryte. 

Marian Jaslovský

Bratia Winternitzovci oslovili vtedy mladého, talentovaného (a preto aj nie drahého) architekta Josefa Gočára, aby im mlyn postavil. Winternitzove mlyny (to bol pôvodný názov) boli novou dominantou mesta, vizuálne nadviazali na zámok rodu Pernštejnovcov a pri neskoršej dostavbe pribudol oblúk inšpirovaný symbolikou babylonskej Ištariinej brány. „Riešil iba fasádu,“ uvádza sa na webe automatickemlyny.eu. „Napriek tomu dokázal Gočár drobnými zásahmi ovplyvniť aj hmotu stavby.

Marian Jaslovský

Jej kompaktnosť narušil vyčlenením sila v prednej časti objektu do samostatného monumentálneho hranola a inovatívnou prácou s fasádou. Podstatou jeho práce je poctivosť. Sleduje stavebné aj prevádzkové vnútorné členenie budovy. Tam, kde sú stroje, je plný múr. Tam, kde sa pohybujú ľudia, sú okná. Zatiaľ čo mlynica, miesto práce, pôsobí čisto utilitárne, je fasáda sila, zásoby bohatstva, bohato dekorovaná.“ Architekt skrátka vyvažovaním hmôt a geometrickým ornamentom vytvára z niečoho tak neprístupného, ako je štvorposchodová továreň, prívetivý dom.

Marian Jaslovský

S blížiacim sa koncom republiky sa priblížil aj koniec rodiny Winternitzovcov. Jeden z bratov zomiera ešte pred vojnou. Druhý v roku 1938 mlyny predáva a vydáva sa smerom cez Nemecko do exilu. Tu je ale zadržaný a poslaný do osvienčimského koncentračného tábora, kde jeho stopa mizne. Celkovo 28 členov pardubickej rodiny Winternitzovcov zomrie v nacistických koncentračných táboroch. Tí, ktorí prežijú, sú potom roztrúsení po celom svete a nikto z nich už nemá ambíciu pokračovať vo veľkom rodinnom podniku.

V roku 1938 mizne z fasády mlynskej budovy meno Winternitz a nahrádza ho názov „Automatické mlyny“. Ale ani nový, taktiež židovský majiteľ vojnu neprežije.

viac ako sto rokov mletia

Vo Winternitzových mlynoch sa neprestalo mlieť ani za protektorátu, ani po komunistickom prevrate, keď boli, samozrejme, znárodnené. Po revolúcii ich získala globálna korporácia Goodmills, ktorá sa rozhodla výrobu zastaviť. „Čo vlastne znamená prevádzkovať Automatické mlyny v 21. storočí?“ uvádza sa na stránke. „Dvakrát do roka deratizovať celý areál Cyklonom B a kvôli nemu uzatvárať okolité ulice a hermeticky utesniť každú okennú škáru, a napriek tomu sledovať, ako vtáky sediace na rímsach padajú k zemi. Dvanásťkrát denne uzatvárať ulicu zakaždým, keď z areálu vyráža kamión. Spoliehať sa na udržanie výnimiek z hygienických limitov prašnosti a hlučnosti. Napínať na hranu limit únosnosti okolitých mostov. Mesto Mlyny oboplo, z industriálnej periférie sa stalo obývané centrum. Aj preto končia Mlyny v roku 2013 výrobu.“

Marian JaslovskýPani Smetanová predáva varené víno v stánku

Goodmills si z objektov odviezli väčšinu zariadení – aby ich niekto nemohol v budúcnosti použiť. V roku 2014 vyhlásili komplex za národnú kultúrnu pamiatku. Gigantická a už aj prázdna budova stála a čakala na nového majiteľa. V roku 2015 ho získali manželia Smetanovci. Architekt, štyridsiatnik Lukáš Smetana zarobil dobré peniaze na výstavbe bioplynových elektrární, komplex si zamiloval a mal pri aukcii šťastie, záujemcovia boli ešte dvaja a šlo sa metódou obálkovej dražby. Vraj sa mohol rozhodnúť, či si za tie peniaze kúpi dva byty v Prahe na Vinohradoch alebo mlyny. A keby si kúpil dva byty, určite by nedostal 212 kľúčov. Smetana mal víziu postaviť novú štvrť, v ktorej budú obytné domy, kultúrny priestor a platanový háj. Zapojil investorov a kolegov architektov, časť s galériou spätne predal mestu, aby sa mohol sústrediť na vlastnú „časť“. A začalo vznikať  čosi mimoriadne. Vyrastá ďalšie centrum Pardubíc. 

Po viac ako desaťročí od ukončenia prevádzky sa Automatické mlyny v septembri 2023 otvorili verejnosti. Komplex sa transformoval na kultúrne, spoločenské a vzdelávacie centrum východných Čiech. Automatické mlyny teraz hostia rôzne podujatia, ako sú vernisáže, výstavy, expozície, koncerty, stretnutia s umelcami a ďalšie. Sú aj domovom Gočárovej galérie GAMPA – Galérie mesta Pardubice, vzniklo tu impozantné remeselné a technologické vzdelávacie centrum Sféra, atraktívne je silo a sídli tu aj turistické infocentrum.

Marian Jaslovský

silo

Silo, to je stavba, v ktorej boli pôvodne sýpky, teda 12 priestorov, kde bolo uskladnené obilie. Dnes sú na úrovni prvého poschodia prerazené, je v nich vytvorený svietiaci chodník a chodiť po ňom je zážitok, v ktorom pocit sci-fi pokračuje. V čase našej návštevy (pred Vianocami) tu boli naaranžované desiatky textilných trpaslíkov v rôznych situáciách, ktoré v čase pandemickej izolácie ušila pani Smetanová so svojimi deťmi. Postavičky oživujú betónový brutalizmus a deti sú vraj nadšené. Výťahom sa dá vyviezť až na vrchnú terasu, kde je v sezóne bufet. Koncom decembra tam však je len psia zima, ktorá dovoľuje užiť si výhľad len veľmi obmedzene. No a aby sme nezabudli, v budove sila je aj divadelná sála.

Marian JaslovskýPriestory sila

galérie

V Ostrave je galéria Gong vytvorená z bývalého plynojemu vo Vítkoviciach a galéria Plato v bývalom mestskom bitúnku. V Olomouci majú galériu v bývalých mlynoch. Stála expozícia Transmise využíva naozaj veľkorysé, obrovské priestory cez viac poschodí so zaujímavým svetlom a nájdeme tu mená ako Josef Čapek, Jan Zrzavý či Kamil Lhoták v spojení s lokálnymi tvorcami. Galéria však má aj betónové výklenky a menšie priestory, kde je drsnosť prostredia (aj keď trochu otupená kontroverzným architektonickým riešením) v kontraste s jemnosťou exponátov. 

Marian Jaslovský

Aktuálne výstavy nájdete na stránke gocarovagalerie.cz. V priestore sú vystavené aj industriálne exponáty, napríklad obrovský elektromotor, a zvonka je na stene pripevnená ako dekorácia šmykľavka na vrecia s múkou. Vo vedľajšej budove sídli galéria GAMPA – Centrum pre otvorenú kultúru, venovaná modernému umeniu (www.otevrenakultura.cz/cs/gampa). 

Marian Jaslovský

sféra

Architektonicky aj myšlienkovo vizionársky je projekt Sféra vzdelávacie centrum, v ktorom sa deje všeličo: Menšie deti si môžu na interaktívnych zariadeniach zábavnou formou vyskúšať základné fyzikálne zákony, miešanie farieb, lomy svetla, je tu stolárska dielňa, v ktorej si môže celá rodina urobiť program a niečo si vyrobiť pod dohľadom lektorov. V robotickej učebni majú zariadenie naozaj na úrovni 21. storočia vrátane programovateľnej robotickej ruky. Samozrejme, najväčšia atrakcia je Science On Sphere, technológia vyvinutá v americkom Národnom úrade pre oceány a atmosféru, kde sa filmy premietajú v 3D na guľu s priemerom takmer dva metre visiacu v priestore. Môžeme vidieť najrôznejšie procesy týkajúce sa Zeme alebo iných telies a je to naozaj úžasné kino, akých vo svete nie je veľa.   

Marian Jaslovský

varené víno od majiteľky

Ako som spomínal, mlyny sme navštívili v predvianočnom čase. Mlyny sú obľúbenou destináciou a turistov tu bolo dosť. Jednu skupinku sprevádzal osobne aj Lukáš Smetana. My sa zatiaľ zoznamujeme s jeho manželkou, ktorá predávala varené víno v stánku. Teší sa z nášho nadšenia a zdôrazňuje, že sa musia ísť konečne pozrieť do Bratislavy na zrekonštruovanú SNG. Pozerám na vysvietenú Gočárovu galériu a zasa mám na chvíľu pocit, že svet je dobré a zaujímavé miesto.

ps

Keď už budete v Pardubiciach, nezabudnite navštíviť stálu expozíciu sklárov S.K.L.E.M. – Svět Krásy, Lehkosti, Elegance a Magie a celkovo prehliadku múzea v pardubickom zámku. Veď ako vravím, stojí to za víkend.  

Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.