ešte sa ani nezotmelo, ale ulice Dunajskej Stredy sú už prázdne. Nemáme preto problém zaparkovať priamo v centre. Pred kaviarňou na Korze Bélu Bartóka postáva hlúčik ľudí, ktorí netrpezlivo očakávajú Ivana Korčoka. Počasie im príliš nepraje, fúka silný vietor a okrem prezidentského kandidáta sa očakáva aj dážď, predpovedaný už na najbližšie minúty. No zdá sa, že okolostojacim to entuziazmus z tvárí neberie.

Víťaz prvého kola prezidentských volieb neprichádza teatrálne; rýchlo sa zamieša medzi ľudí, ktorí ho obklopia zo všetkých strán. Nechýbajú ani obvyklí provokatéri, jeden sa prediera priamo k nemu, na jeho tvár namieri mobil a chrlí naňho urážky. Korčok mu zadosťučinenie v podobe reakcie nedopraje, nič si z toho nerobí a ďalej sa víta s ostatnými. Muž to po chvíli vzdá a odchádza.

Podania rúk rýchlo vystrieda fotenie. Skupinka mladých ľudí si s Korčokom robí selfie, pričom hovoria, že sú prvovoliči a prišli sem za ním z Galanty. Ďalšia mladá žena má počas fotenia na pleci veľkého farebného papagája. Bývalý minister zahraničných vecí pôsobí medzi ľuďmi prirodzene, s mnohými prehodí pár slov, žartuje s nimi, vyzerá uvoľnene. Už to nie je ten uhladený diplomat, za ktorého bol dlhé roky považovaný. Kampaň to nadobro zmenila.

pod paľbou nacionalistov

Stretnutie pred kaviarňou ani vzdialene nepripomína predvolebné mítingy, na aké sme zvyknutí z väčších miest, atmosféra je tu komorná – všetko pôsobí spontánne. Nevidieť žiadne tribúny ani megafóny, nie je tu žiadna drahá aparatúra, len ľudia a Ivan Korčok, ktorý s nimi diskutuje. Scéna ako z propagačného televízneho spotu, televízne štáby tu však chýbajú. Kontaktná kampaň má nepochybne svoje klady, no ľudí, ktorých takto prezidentský kandidát osloví, nie je veľa. A to môže byť nevýhoda. Najmä v regióne obývanom etnickými Maďarmi.