teraz sme išli robiť reportáž o fotofestivale Paradajs a dostali sme oveľa viac: Správu o tom, že ľudia robia krásne veci s úctou k tradícii, regiónu a komunite, k histórii, ku ktorej patria. A nie sú to sladučké Sládkovičove ľúbostné storky. Podhubie Štiavnice je oveľa zaujímavejšie.

Ján Viazanička je vyštudovaný fotograf a hlavne doer. To je také pekné anglické slovo, na ktoré nemáme v slovenčine ekvivalent: človek, čo robí veci (to do). Nešpekuluje, nemedituje, ale urobí niečo prospešné pre ľudí. Doslovný slovenský ekvivalent by asi bol „činiteľ“ (od slova „čin“), ale to má predsa len iný význam. A nie všetci činitelia robili a robia niečo užitočné. 

Sedíme na terase kultúrno-turistického centra Hájovňa, čo je jeden z Janových (po)činov. Z bývalej hájovne, ktorú mesto pridelilo sociálne slabej rodine a aj to tam tak vyzeralo, urobil so svojimi spolunadšencami funkčné, pulzujúce miesto. 

všetko sa dá, aj keď nemáš prachy

Začalo liať. „To do hodiny prestane,“ znalecky povie Jano. Vie, o čom hovorí. Do Štiavnice sa prisťahoval pred deviatimi rokmi z Banskej Bystrice, ale už ho veľmi nepovažujú za „náplavu“, alebo, ako miestni pôvabne hovoria, „prindiša“. Splynul. Je Štiavničan a dýcha za toto mesto. Je tu už všetko, bar, výstavný priestor, byt pre rezidentov, ktorí sem chodia na tvorivé pobyty, dizajnové hriadky a ďalšie prvky, detská lezecká stena, jednoduchá útulňa, ktorá bola, na ich veľké prekvapenie, nominovaná na architektonickú cenu CE ZA AR. Slúži na prespanie, ale aj ako premietacia plocha na filmy. Terasa, kde sedíme, sa dá šmahom ruky zmeniť na pódium pre kapely. A stále je tu obytná skriňa z nákladného auta V3S, čo bol prvý bufet a stále slúži počas akcií. Toto všetko vzniklo doslova na zelenej lúke (a z jednej polozdevastovanej stavby). „Robiť sa dá všetko, aj keď nemáš prachy,“ usmieva sa Viazanička a dodáva, že nikdy sa nejako zvlášť nespoliehali na granty. Sám je manuálne veľmi zručný. Postavil pre rodinu drevodom a aktívne pomáhal pri všetkých prácach. 

boris némethVýstava Borisa Németha Slovakia I’m Lovin It.

Pristavujú sa náhodní turisti. Jano im hovorí, že je síce zavreté, ale môžu ísť na záchod, dať si vodu a umyť sa. „Je to tu úplne iné ako minulý rok,“ nadšene konštatuje turistka, akoby potvrdzovala jeho slová. „Jasné, sledujem na Instagrame,“ pridáva sa druhá.

decká sebe

Viazanička hovorí o tom, ako sa približujú mladej generácii. On sám má 41 rokov. „Uvedomili sme si, že prestávame rozumieť generácii svojich 15-16 ročných detí, čo majú kamoši. Tak vymysleli, že by si mohli urobiť niečo svoje, ale vlieklo sa to, im sa veľmi do toho nechcelo, asi sa ostýchali, ale keď vyhorela Štiavnica, tak sami prišli, že by zorganizovali nejaké benefičné koncerty a potom že si chcú spraviť festival. Dali sme im 350 eur a prišli s dvanástimi kapelami, veľmi dobrými. Tak vznikol Real Shit Fest.