pukanec, Dušan Bahna

V Pukanci sa už od nepamäti ľudia venovali poľnohospodárstvu a remeslu, rozpráva mi pri vínku za stolom vo vlastnom vinohrade, ktorý zalieva zapadajúce slnko, Dušan Bahna – 72-ročný otec dvoch vinárov Braňa a Mira. Každý hospodár tu mal svoj pozemok a rovinaté parcely sa používali na pestovanie obilia a ovocia. Pri potokoch, kde bola lepšia pôda, sa ženy starali o zeleninu, ktorú predávali na trhoch. No a na svahoch sa pre osobnú potrebu dorábalo hrozno, aby bolo veselšie. Ak sa však víno chcelo predať, dodáva Dušan, tak sa robil druhák, takzvaný Čenger. Fungovalo to tak, že šupky, ktoré ostali, sa zaliali vodou a pridal sa cukor. Cukor stál len sedem korún a voda bola zadarmo.

Vinohrady sa dedili, niekedy sa dačo dokúpilo. „Môj starký predal vinohrad tu na Vajrabe, bol kolársky majster a na vinohrade sa mu robiť nechcelo,“ usmieva sa Dušan. „Rád chodil do hory, sem-tam priniesol zajaca v rukáve. Flintu mal schovanú v hore.“

Odpijeme si znovu z pohárov a Dušan pokračuje: „Ja som inak vyštudovaný učiteľ pre prvý až piaty ročník na základnej škole, učil som teda malých žiačikov. No a po revolúcii ma kolegovia dostrkali k tomu, aby som sa prihlásil do konkurzu, a v roku 1990 som sa stal riaditeľom na základnej škole v Pukanci.“