tento rok ju dokonca predbehla, pretože 66. ročník sa konal pri príležitosti 200. výročia narodenia skladateľa. Festival však zďaleka nie je jediným dôvodom, prečo si Litomyšl zamilujete a usúdite, že toto 10-tisícové mesto je fantastickou výletnou destináciou kedykoľvek.

Litomyšl sa, ktovie prečo, stala načas domovom a/alebo útočiskom viacerých osobností českej kultúry. Alois Jirásek tu žil 14 rokov, Božena Němcová dvakrát – raz v dobrom a raz v zlom období života –, sochár a reštaurátor Olbram Zoubek tu reštauroval renesančné sgrafitá na zámku a robil sochy, svoje monumentálne dielo tu zanechal významný český výtvarník Josef Váchal. Pochádza odtiaľto aj muzikológ, ktorý sa pridal na zlú stranu dejín a stal sa komunistickým kultúrfízlom, Zdeněk Nejedlý. A významný odtlačok tu zanechal aj Václav Havel. 

Vystupujeme na stanici a už pri staničnej budove nás víta žltá moderná kovová plastika Michala Cimalu. Znázorňuje kladivko, nákovku a strmienok v Smetanovom uchu a volá sa Auriossa. Pripomína notoricky známy fakt, že Smetana postupne strácal sluch, ako päťdesiatročný ho stratil úplne a posledných desať rokov svojho života nepočul vôbec (počas nich zložil fantastický cyklus symfonických básní Má vlast). Auriossa nám zároveň naznačuje, že v Litomyšli sa spája historická malebnosť s novými prúdmi: Početné plastiky vo verejnom priestore, zaujímavá architektúra a podobne. Sme tu dobre.

šťastné dieťa Friedrich Smetana

Príbeh Bedřicha Smetanu je priam filmový. Narodil sa ako Friedrich. Meno Bedřich si dal až neskôr, keď sa angažoval v obrodeneckom hnutí. Jeho rodný byt bol súčasťou blízkeho okolia zámku a jeho otec aj mama boli kultivovaní ľudia, ktorí si ctili kultúru a umenie. Nemali sa zle: Jeho otec František bol šéf zámockého pivovaru a priateľ grófa z Valdštejna.