otrepaný výraz „bratislavská kaviareň“ si môžeme odpustiť, ale diskusia, ktorá sa nad Dunajom od volieb vedie, je užitočná. Kto sú vlastne ľudia, o ktorých toho veľa nevieme? Prevažne fašisti či neonacisti? Alebo najmä zmätení frustrovaní voliči, ktorým pritom fašizmus neprekáža? Sú nahnevaní na systém, ktorý toleruje, či dokonca podporuje korupciu a rozkrádanie? Teda nie sú fašisti ako ten ich fúzkatý vodca Majko, čo iba toť nedávno mašíroval v čiernej gardistickej uniforme s fakľou z Baumaxu? Skôr asi toto druhé. Napokon, nasvedčuje tomu aj výskum agentúry AKO z apríla 2016, podľa ktorého sa podpora pre ĽSNS od marca konštantne pohybuje nad osem percent a neklesá. A to napriek tomu, že už mnohí, nielen autor tohto článku, ale aj prezident označujú „jadro“ okolo Kotlebu za fašistov. Oprávnene, treba povedať. Ale je to aj účinné?
prečo Kotleba? Lebo nie Fico!
ĽSNS vyhrala s výsledkom 22,7 percenta hlasov medzi prvovoličmi vo veku od 18 do 21 rokov, čo je šokujúca perspektíva. Ešte skľučujúcejšie zistenie je, že na celom Slovensku – okrem Bratislavy – dosiahla táto strana zisky nad päť percent, nejde teda ani náhodou o stredoslovenskú záležitosť. A takisto sú zlou správou výsledky výskumu podpory pravicového extrémizmu a vypracovanie indexu DEREX, ktoré zverejnila aktuálna publikácia Inštitútu pre verejné otázky (IVO) nazvaná Súčasný pravicový extrémizmus a ultranacionalizmus na Slovensku (2016). Podľa tohto indexu sa dnes za potenciálnych podporovateľov týchto síl môže považovať až viac ako trinásť percent obyvateľov Slovenska, čo je dvakrát viac ako pred šiestimi či desiatimi rokmi. Zhrnuté a podčiarknuté: Kotlebu a jemu podobných volia prevažne mladí ľudia so stredoškolským vzdelaním naprieč celou krajinou, pričom podpora extrémistov narastá. Áno, tušíte správne, pri voľbách o tri-štyri roky to môže byť ešte horšie.
„Počuli ste o kotlebovcoch pri kauze Bašternák či kauze ministra Lajčáka? Ani chýru, ani slychu.“
Spomínaný exit poll neposkytuje takmer nijakú útechu. Medzi dôvodmi voľby jednotlivých strán v parlamentných voľbách 2016 sú v prípade ĽSNS na prvých priečkach nijako bližšie nekonkretizované „záujmy Slovenska“ (22,7 percenta), potom antikorupčný program (20,3 percenta), čo je závažná vec a možno nám to aj poskytuje odpoveď, ako účinne bojovať s extrémizmom – cez viditeľné potláčanie korupcie. Na tretej pozícii uviedli voliči ĽSNS sociálny program (14,4 percenta).
Samozrejme, týchto voličov, zdá sa, zároveň vôbec nevyrušuje, že ich strana a jej pasívny 14-členný poslanecký klub akosi neplnia bombastické predvolebné sľuby o tom, ako zatočia s „parazitmi“ a podobne. Správajú sa krotko, určite aj z obavy o to, že justičný systém môže túto partaj, ak opäť pritvrdí, kedykoľvek rozpustiť. A nejde iba o desiatky podaní, často zrejme nekvalifikovaných, ktoré má generálny prokurátor Jaromír Čižnár v šuplíku. Aktivity poslancov ĽSNS tvorí od marca iba skromných šesť legislatívnych návrhov, okrem iného na zrušenie príspevku pre politické strany (ale za čo by si potom títo chlapci a jedna teta kúpili pri Bystrici dom ako stranícke sídlo?) či na zníženie počtu poslancov v parlamente zo 150 na 100. No počuli ste o kotlebovcoch pri kauze Bašternák či kauze ministra Lajčáka? Ani chýru, ani slychu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.