Kde domov ich?

znie to ako retropríbeh, je to pritom tristná realita 21. storočia v Európskej únii. Chatrče z kartónu, plechu, v lepšom prípade z dreva. Podľa mediálneho obrazu, najmä televíznych správ, máme pocit, že ide o masívnu záležitosť, v skutočnosti Atlas rómskych komunít uvádza „iba“ 4 131 chatrčí, teda obydlí bez základov, ktoré sa z technického hľadiska nedajú legalizovať. Žije v nich asi 31-tisíc ľudí z celkového počtu 402-tisíc Rómov. My novinári tejto téme – rómske osady, segregované marginalizované komunity, nazvite to ako chcete – hovoríme aj „trvalka“. Vždy je po ruke a zdanlivo sa nič nemení. Skutočne je to tak? Prinášame zopár dobrých aj horších správ. Tie druhé hovoria napríklad o tom, že úrady na Slovensku od začiatku roka pre kruté mrazy odobrali 56 detí zo sociálne slabších rodín, z toho väčšinu z rómskych osád v Košickom a Prešovskom kraji.

starajú sa všetci, aj ja

Ak sa dnes postavíte na správny bod na košickom Luníku 9, naskytne sa vám, takpovediac, panoramatický pohľad. So všetkými „typmi bývania“. Naľavo sú desiatky chatrčí Mašličkova, kde počas minulej zimy zahynuli tri deti. Rovno pred nosom máte „vybývané“ panelákové bytovky na Hrebendovej ulici, často bez skiel na oknách či bez radiátorov, ale dokonca aj bez stien – cez dieru v dome uvidíte na druhú stranu do postupne vyklčovaného lesa, sánkuje sa tam drobizg. A dym zo spáleného dreva v piecke na prvom poschodí „vyúdi“ sušené prádlo nad tým.

Potom je v krajine sídliska diera. Prečo? „Tu kedysi stáli bytovky na Hrebendovej číslo dva až osem, no museli ich pre narušenú statiku zbúrať. Obyvatelia vymontovali kovové časti nosníkov, zaniesli ich do zberu,“ konštatuje terénna pracovníčka magistrátu Košíc.

Až potiaľ je to iba depka. Otočte však hlavu napravo a naskytne sa vám bizarný pohľad, asi ako na osamelý nový mercedes na vrakovisku áut. Odvlani tu stojí nová krásna (bez preháňania) nájomná dvanásťbytovka. Štát a mesto do nej investovali 600-tisíc eur a bývajú tu „tí lepší“ z Luníka 9. „To nedáme preč! Aby nám sem nechodili Romáci z okolia,“ smeje sa rómsky mladík, ktorý vychádza z domu. Hovorí o plote, ktorý tu po sebe nechali stavební robotníci a teraz nájomníkom príde vhod. Na vysokom plote sú reflektory, pri bráne je bzučiak. Luxus? Ako kde, tu určite. Chýba už iba jedno, podložka pri vstupe do bytovky, aby ste sa na ľade neprizabili.

ANDREJ BÁNLomnička pri Podolínci bola kedysi čisto nemecká dedina, dnes tu žijú iba Rómovia.

Zatiaľ je tu ešte čisto, v dome rozvoniava (či páchne, podľa vkusu) varené mäso. Asi ako v osade, tradícia sa nezaprie. „Sú aj takí, aj takí. S niektorými nevydržíte ani minútu,“ hovorí nám v predizbe a kuchyni zároveň nájomník bytu na prvom poschodí Róbert Budai (29). V udržiavanom dvojizbovom byte býva so ženou a štyrmi deťmi, platia zaň „266 evri a 5 centov“ mesačne, to má spočítané presne. Trochu veľa, nie? Najmä ak samotné nájomné je iba dvadsať eur. Terénna pracovníčka vysvetľuje, že bytový podnik postupne „zreálni“ platby za energie, možno sú zatiaľ nastavené príliš vysoko.

Budai je bez práce, iba na dávkach, no nešomre. Za byt zaplatí každý mesiac včas do posledného centu, aj keby na jedlo nebolo. Vie, že ak nie, príde na jeho miesto iný nájomník. Predtým s rodinkou býval v trojizbovom byte v dezolátnom paneláku oproti, spoločne s ďalšími pätnástimi príbuznými. Jeho brat žije v Írsku, matka a otec tu na Luníku, ale vôbec sa nenavštevujú. „Asi by im bolo hlúpe, keby videli, ako dobre bývam. A čím je to, že byt je taký pekný? Každý sa tu v dome stará, tak sa starám aj ja,“ vraví muž a smutne sa pozrie z okna na zničené bytovky oproti. Ich nájomníci majú lepší výhľad – vidia pekný dom, v ktorom býva on.

luník nezmizne, a čo ďalej?

Môže táto bytovka znamenať začiatok premeny desivého košického slumu so štyrmi tisíckami duší na civilizované miesto na život? Nie celkom, aj keď tu chce mesto stavať ďalšie také. „Ako bude vyzerať Luník 9 o desať rokov? To nikto nevie. Určite nezmizne. A určite tu ostanú aj chatrče, budú tu aj nízkoštandardné bytovky, útulky s nonstop službou, kvalitné bytovky... bude to asi pestré,“ povie vedúca referátu sociálnych vecí magistrátu Košíc Eva Dudová. Vždy ide pritom o peniaze. V Mašličkove môžete bývať takmer zadarmo v chatrči, veď vodu si donesiete spod mosta, drevo na kúrenie z lesa a elektrinu vyrobí agregát, však? No o pár sto metrov ďalej platia Budai a jeho susedia mesačne takmer tristo eur. Kto je teda na tom lepšie?

ANDREJ BÁNStarostka Lomničky zebezpečila pre ľudí, ktorým pred rokom vyhoreli domy, náhradné bývanie v unimobunkách. Dočasne?

Najzásadnejším vkladom do pestrosti bývania zrejme prispeje organizácia ETP Slovensko, a to zámerom svojpomocnej výstavby malých rodinných domov. Mesto už ako ich vlastník odsúhlasilo využitie pozemkov na Luníku 9 na tento účel. Mimovládka sa od roku 2007 venuje mikropôžičkovému programu na svojpomocnú rekonštrukciu alebo výstavbu od tisíc až do výšky osemtisíc eur na desať rokov, na stavebný materiál. Bolo v ňom zapojených viac ako päťsto domácností, z nich šestnásť rodín z Rankoviec v programe svojpomocnej výstavby rodinných domov. Zatiaľ sa na Luníku 9 prihlásili do programu tri rodiny. Vyžaduje to, aby si predtým sami aspoň rok sporili po päťdesiat eur mesačne, čo v týchto lokalitách obvykle stačí na kúpu pozemku. Nesplniteľné? Vôbec nie.