je prvý deň festivalu a Sigtryggur je asi najobletovanejším človekom na celom Islande. V obrovskej presklenej budove zvanej Harpa sa v prvú novembrovú stredu začína festival Iceland Airwawes, každoročne najväčšia výkladná skriňa miestnej hudby. A ak je reč o modernej islandskej scéne, je v celej krajine len málo ľudí, ktorí o nej vedia viac než on. Siggi, ako znie jeho jednoduchšie vysloviteľná prezývka, stál pri jej zrode. Na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov hral na bicích v kapele The Sugarcubes, v ktorej za mikrofónom nezbieral svoje prvé skúsenosti nikto iný, než samotná Björk. Siggi bubnuje dodnes, dokonca vo viacerých kapelách, no jeho hlavnou prácou je už štvrtý rok čosi iné. Je šéfom Iceland Music Export (IMX), organizácie zastrešujúcej miestnu hudobnú scénu. V časoch, keď sa o Islande – a nielen o tom hudobnom – hovorí na každom kroku, má teda čosi ako prácu snov.
Boris NémethSigtryggur Baldursson je šéfom islandského hudobného exportu. V Reykjavíku, kde ho nikto nenazve inak než Siggi, je jedným z najvýraznejších reprezentantov miestnej hudobnej scény.
Siggi svoje nadšenie ani veľmi neskrýva. Len cesta z prízemia na prvé poschodie Harpy mu trvá vyše pätnásť minút – pristaví sa azda pri každom návštevníkovi a so širokým úsmevom sa podelí o najlepšie programové tipy. Iceland Airways je vrcholom jeho celoročného snaženia a tento rok je festival opäť o čosi väčší než naposledy. Siggi celý boom okolo Islandu, ktorý okrem množstva miestnych kapiel na festivaloch po celom svete zasiahol aj filmový priemysel či šport, nazýva „samonaplňujúcim sa proroctvom“. „Máme veľké šťastie, že ľudia považujú Island za zábavné miesto. Je okolo nás vytvorené neuveriteľné množstvo mýtov a funguje to,“ hovorí Siggi a potom so šibalským úsmevom dodáva: „a v nejakom zmysle sú tie mýty aj pravdivé“.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.