Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Mesto duchov džihádu

.andrej Bán .reportáže .fototéma

Opatrne vchádzame do mŕtveho mesta Karakoš na severe Iraku. Do blízkeho Mosulu, kde dnes armáda zvádza ťažké boje s Islamským štátom o západnú časť mesta, je to odtiaľto päť hodín chôdze. Takmer na dohľad.

Mesto duchov džihádu ANDREJ BÁN Karakoš na severe Iraku, to je dnes mesto duchov. Z približne päťdesiattisíc obyvateľov sa zatiaľ nevrátil nikto. Zničené a vypálené sú tu nielen všetky domy, ale aj deväť tunajších kostolov.

miestni to vedia celkom presne, niektorí z nich si túto trasu prešli aj viackrát. Najprv utekali pred džihádistami z Mosulu do Karakoša, z hodiny na hodinu. Potom, kým to ešte ako-tak šlo, sa do Mosulu vracali po veci. Napokon ich ISIS vyhnal aj z Karakoša. Dôsledne, do posledného. Keď vlani v októbri iracká armáda a jednotky Ninivskej planiny (NUP) po dvoch rokoch ISIS z Karakoša vyhnali, ostal tu obraz apokalypsy. V pôvodne 50-tisícovom, dominatne kresťanskom meste s deviatimi chrámami a kostolmi, s pulzujúcim životom, fabrikami, barmi, farmami a plantážami neostal ani jeden nevypálený a nezničený dom. A dodnes tu ešte nikto nebýva. Ani jeden. Nikto.

„Tu býval Fady a jeho rodina,“ povie Sabah, elegantne oblečený päťdesiatnik. Jeho čisté sako, naleštené topánky a vyžehlená košeľa na pozadí trosiek a čiernych sadzí všade naokolo pôsobia ako zjavenie. Obaja, Fady aj Sabah sú irackí kresťania. Ten prvý dnes žije s rodičmi a súrodencami pri Nitre – prišli pred jeden a pol rokom v skupine 149 azylantov na Slovensko. Sabah k nám neprišiel. Dúfa, že sa s rodinou dostanú na Nový Zéland alebo do Kanady.

Pomalá jazda autom cez centrum mesta pripomína aj na pravé poludnie horor – netreba na to ani noc.ANDREJ BÁNPomalá jazda autom cez centrum mesta pripomína aj na pravé poludnie horor – netreba na to ani noc.

Dom v Karakoši, kde býval Fady, stojí na menšom námestí. S pietou v sprievode dvoch vojakov vstupujeme. Mŕtvolné ticho, vŕzgajúce črepiny skla a vybavenia domácnosti pod nohami, pach sadzí. Kráčame na poschodie. V priestrannej obývačke je od ohňa pokrútený televízor, zuhoľnatené čajové šálky v čiernej poličke a medzi tým všetkým zázrak. Ilustrovaná detská Biblia, ktorá nezhorela.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite