Mayovej júnové hry

pred rokom to bolo oveľa jasnejšie. Veľká Británia sa chystala na referendum o vystúpení z Európskej únie a aj z diaľky boli viditeľné dva tábory. Rozdeľoval ich názor na migráciu, Európsku úniu i globalizáciu ako takú. Necelý rok po referende, v ktorom sa krajina rozhodla pre brexit, je to s rozdelením Britov na politické tábory oveľa komplikovanejšie. 

Po brexite sa síce ostrovná politika vrátila do čias dvoch dominantných strán, no distribúcia voličov medzi nimi nemala vôbec jednoduchú logiku. Pretože, hoci tieto voľby mali byť v prvom rade o brexite, napokon boli asi o všetkom ostatnom. Kľúčovou témou sa stalo zdravotníctvo, školstvo či bezpečnosť. O spôsobe odchodu Britov z Únie sa v kampani takmer vôbec nehovorilo, ale minuloročná skúsenosť zostala zakorenená v podvedomí každého, kto sa vo štvrtok vybral do volebnej miestnosti.

maggie je inde

Paul Gilson z východoanglického mestečka Southend-on-Sea je učebnicovým príkladom voliča – „brexitera“. Keď sme sa s ním bavili pred rokom, ukrivdene nám ukazoval vyprázdnenú mrazničku, za ktorú podľa neho mohla Európska únia, ktorej kvóty mu zakázali loviť viac. V minulosti mal vraj niekoľko pomocníkov, zatiaľ čo dnes robí v rodinnej firme iba so svojou ženou. Po necelom roku je z Paula viceprezident miestneho spolku rybárov a my sme už tretí novinári, ktorí za ním dnes prišli. Referendum o brexite z neho, aspoň na chvíľu, spravilo víťaza. „Ráno po referende som si zapol televíziu a až po čase mi došlo, že sme vyhrali. Vôbec som to nečakal,“ priznáva. Brexit bol presne tou ranou, ktorú želal namyslenej Únii. Tej Únii, ktorá „z diaľky rozhoduje o veciach, o ktorých nemá ani paru“. Napriek tomu bol preňho pri rozhodovaní o tom, koho voliť v parlamentných voľbách, brexit iba okrajovou záležitosťou.

„Ráno po referende som si zapol televíziu a až po čase mi došlo, že sme vyhrali. Vôbec som to nečakal.“

Paula oveľa viac zaujímal ekonomický program jednotlivých strán. Uznáva, že každá z partií má vo svojom manifeste zaujímavé body, no len máloktorá ich vraj dokáže aj presadiť. Neverí sľubom labouristov a ich lídra Jeremyho Corbyna. „Odkiaľ by mal na všetky tie sľuby peniaze?“ pýta sa rečnícky Paul a pokračuje: „Aj ja by som vám mohol povedať – choďte von, vyberte si dve najlepšie vyzerajúce ženy v Southende a najedzte sa v najlepšej reštaurácii. A ja vám to všetko zaplatím. No nie je to nič iné, iba sľub. Populistický, presne tak, ako Corbynova politika.“ Aj preto bol Paul Gilson rozhodnutý hlasovať za konzervatívcov. Theresa May síce podľa neho ešte nedosiahla úroveň Margaret Thatcherovej, ktorú rybár Paul nenazve inak než familiárne „Maggie“, no podľa neho má na to, aby sa jedného dňa stala podobne výraznou líderkou. Okrem toho sa jej predstava o vzťahu Británie s Úniou určite oveľa viac zhoduje s tou Paulovou. Na to však reč nepríde ani raz. Bitka o brexit prebehla už pred rokom a nikto sa k nej už nechce vracať. 

MATT/FLYNE PICTURES/FAMEFLYNET UK/PROFIMEDIA

Je to paradoxné, ale debata o odchode z Únie v Británii naozaj utíchla niekoľko mesiacov po referende. Utíchli vtipy o ľuďoch, ktorí si googlili, čo to brexit znamená, či o Londýnčanoch, ktorí tvrdohlavo odmietali uznať výsledky referenda. Na túto skutočnosť doplatili hlavne Liberálni demokrati – jediná strana, ktorá voličom v kampani sľubovala druhé referendum a spiatočku z vyjednávaní o odchode. Čo vyzeralo ako skvelý plán na podchytenie 48 percent Britov, to sa skončilo totálnym neúspechom. Aj tí Briti, ktorým sa z Únie nechcelo, sa už s brexitom zmierili a nechcú o tejto téme viac počuť. Namiesto toho si veľa z nich našlo novú nádej. Volala sa Jeremy Corbyn.