so svojou výškou 2 654 metrov je naším najvyšším vrchom, ale aj učebnicou dejepisu. Za Uhorska ho nazvali na počesť Františka Jozefa, za prvej Československej republiky patril legionárom. Na jeho vrcholku dokonca zaviala kovová štátna vlajka, ktorú neskôr zhodila víchrica. Tá dejinná smršť zase rozbila republiku, ktorej viala na počesť.
Za druhej vojny mal opäť nové meno, bol Slovenským štítom. Ale vydržalo mu to iba do februárového prevratu. Komunisti ho nazvali Stalinovým štítom a na jeho vrchol umiestnili pamätnú tabuľu venovanú masovému vrahovi, ktorú však neznámi odvážlivci rýchlo zlikvidovali. Vtedy za to hrozil prokurátor a azda aj šibenica.
„Za Uhorska ho nazvali na počesť Františka Jozefa, za prvej Československej republiky patril legionárom.“
Dnes na vrchole tróni kríž. Nezničili ho neľútostné klimatické podmienky, ktoré tu panujú. Pre ľudí malých dejín však vždy bol Gerlachom, nazvaným podľa obce na jeho úpätí. Pre geografov zostal najvyšším vrcholom Karpát, horského oblúka tiahnuceho sa naprieč strednou a východnou Európou.
smer: hore
Výstup na jeho vrchol sme plánovali už dávnejšie, mala to byť bodka za veľkým príbehom ťažkej cesty na Mount Everest. Mala to byť oslava návratu horolezca Vlada Štrbu spod najvyššej hory sveta, či už s triumfom, alebo bez neho. Presne pred mesiacom, 21. mája, však Vlado od vyčerpania zomrel po tom, ako sa bez použitia umelého kyslíka dostal po klasickej ceste na južný predvrchol Everestu. Myslel som preto naňho, keď som sledoval ranné zore prebúdzajúce prírodu v Novom Smokovci. Katka, Vladova žena, si do ruksaku balila ťažkú urnu s Vladovým popolom, ktorá len nedávno prišla z Nepálu.
po štvrtej hodine ráno
Na chodbe je už rušno. Jano varí čaj a vajcia na tvrdo. Pohlcuje ma nostalgický ruch príprav na tatranské túry. K teplému čaju rýchle raňajky, na stole sú v mikroténových vreckách a v servítkach zabalené rožky a jablko. Ešte včera sme ich po poháriku slivovice nahrubo namazali nátierkou. Okrem Jana a Katky je tu Peťo, Vladov parťák zo Záhoria. A geológovia zo Slovenskej akadémie vied, ktorí sa chystajú náš najvyšší štít odľahčiť o pár kilogramov vzoriek. Dole, na nížinách panujú tropické teploty, ale tu hore je sviežo. Poisťujem sa dlhým rukávom a pribaľujem bundu. Ruksak však ťažia najmä zásoby vody.
Vezieme sa do Tatranskej Polianky, kde nás na parkovisku nad liečebným ústavom, ktorého sláva zapadla ako smrekové lesy okolo, čaká partia horských vodcov.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.