minulý týžden v utorok podvečer sa schyľuje k vopred avizovanej diskusii súperov Kotlebu pred jesennými župnými voľbami. Z troch dôležitých prišli iba dvaja, Ján Lunter sa ospravedlnil. Organizátori podujatia a občianski aktivisti z platformy Nie v našom kraji rozdávajú na schodoch obecného úradu čierne tričká s logom iniciatívy – pre spoločnú fotku.
„To nepočítali s poriadnymi kandidátmi, iba s týmito nedokŕmencami,“ s úsmevom podpichuje ironicky aj sebaironicky Mičev. A skutočne. Keď sa títo traja – teda on, Klus a Igor Kašper – svorne a v dobrej nálade spoločne fotografujú, pôsobia tak trochu ako z rozprávky. Z akej, nie je ťažké uhádnuť. Klusovi v jej stredoslovenskej verzii celkom pristane úloha Bystrozrakého.
Vtipkovanie pokračuje. „Poradím ti, na BBSK majú celkom dobrú posilňovňu, ale musíš tam ísť v zelenom,“ robí si Mičev tak trochu posmešky z Klusa.
„Z priezviska Mičev či Lunter by ste iba ťažko urobili sloveso do kampane.“
Ten sa nedá vyprovokovať. Ako poslanec za SaS je aj on v zelenom. Aj keď, pravda, v inom. V prudko zelenom, takom cukríkovom. V takomto drese nemôže splynúť ani popri poliach s kukuricou či s obilím, ani pri medziach a jarkoch. Ako trénovaný maratónec a polmaratónec si kampaň od začiatku prázdnin tvrdo odmaká. Vždy v pondelok, v stredu a v piatok beží Poklusom Klus od dediny k mestu, od mesta k dedine. Medzitým má utorky a štvrtky vyhradené Cyklusturistike. Uvidíme, nakoľko to bude mať úspech medzi usedenými, fyzicky menej zdatnými, prevažne na sociálnych sieťach žijúcimi obyvateľmi kraja.
dostať kraj zo zlých rúk
Bzovík by nebol zaujímavý vôbec ničím, keby tu nestál monumentálny stredoveký opevnený kláštor. Pevnosť so štvorcovým pôdorysom odpradávna fascinuje mnohých pocestných a keďže už nejaké to storočie neslúži pôvodnému účelu, je dobrá aspoň ako kulisa na svadobné fotografie. Učarila svojho času aj mladomanželom Kotlebovcom.
V spoločenskej miestnosti asi štyristo metrov vzdialeného obecného úradu to na búrlivú diskusiu nevyzerá. Dva tucty divákov, prevažne dôchodkýň, svoje názory, aj tie politické, starostlivo utajujú. Ktovie, možno čakajú skôr obveselenie ako informácie. A holohlaví junáci v tmavozelenom tentoraz nedorazili. To je trochu zvláštne, pretože strana Kotleba ĽSNS v Krupine vlani v marci v parlamentných voľbách získala 15,3 percenta, najviac zo všetkých okresov na Slovensku.
Štyria prítomní kandidáti na župana sa postupne predstavujú. Je medzi nimi aj starosta obce Mýtna v okrese Lučenec Pavol Grexa. Hovorí úmorne dlho a nie príliš zaujímavo, takže po slabej štvťhodinke si to vďaka pohľadom okolia na hodinky uvedomí aj on sám a opýta sa: „Hovorím dlho?“ Odpoveďou je súhlasné mlčanie.
„Dva tucty divákov na diskusii, prevažne dôchodkýň, svoje názory, aj tie politické, starostlivo utajujú.“
Politológ a vysokoškolský pedagóg Martin Klus si sám kladie otázku, prečo kandiduje a sám si aj odpovedá: „Nie je to pre peniaze. Poslanec parlamentu má vyššiu mzdu a podstatne nižšiu zodpovednosť ako župan. Náš kraj sa sa však dostal do zlých rúk a chcem ho z nich dostať.“ Potom prídu na rad obvyklé veci, piliere kampane a tak. Klus hovorí o tom, že župan nemá vo veci rýchlostnej cesty R2 kompetencie, ale Kotleba neurobil vôbec nič. Neloboval „na vyšších miestach“ v prospech občanov. Napadne vám: ako by aj mohol, keď s ním nikto príčetný nerokuje? Klus dodáva, že vďaka Koltebovi prišiel kraj o dvadsať miliónov eurofondov. Ako učiteľ a rodič troch detí pokračuje aj príbehom zdevastovaného stredného školstva, o ktoré sa župa nestará. „Chcem, aby mali mladí motiváciu tu ostať. Zo Slovenska odišlo štyristotisíc ľudí. Mnohí sa hanbia za to, kto riadi tento kraj. To mi vraveli moji študenti,“ vysvetľuje postarším divákom v hľadisku. Tí očividne ožijú až pri téme domovov sociálnych služieb a zdravotníctva, ktorá sa ich bytostne týka. Tam sú však možnosti župana, akokoľvek pracovitého a šikovného, pomerne slabé. „Zdravotníctvo sme si už predali,“ dodá Klus. Obyvateľov Bzovíka a okolia príliš nenadchne ani smelá vízia železničného prepojenia Budapešti a Krakova, ktorá je jeho, ako vraví, tajným snom.
ANDREJ BÁNKandidát na župana Martin Klus a desiatky nasledovateľov bežia takmer sedem kilometrov zo Bzovíka do Krupiny.
Napokon prídu na rad otázky. Prvá sa týka slovenského zlata v Londýne („nemohli by nám ho už tí Angličania vrátiť?), druhá spolužitia s Rómami. Potom sa dostanú k slovu ďalší kandidáti na župana. Ekonóm Kašper hovorí o projekte finančnej gramotnosti a riaditeľ Múzea SNP Mičev, ktorý ochotne prenechal na úvod slovo Klusovi, pretože od piatej beží šesť kilometrov do Krupiny, povie iba, že po štvrťstoročí pôsobenia v rôznych funkciách štátnej správy má dosť skúseností na to, aby vedel, čo má robiť od prvej minúty v kresle župana.
horší čas pre lepšie časy
Pred šiestou – po behu z kopca zo Bzovíka – prichádzajú do cieľa v centre Krupiny štyri desiatky borcov. Tí starší sú zadýchaní a ako prvé sa pozrú na hodinky, ktoré zaznamenali dôležité parametre: trať s dĺžkou 6,67 kilometra zabehol Klus a jeho kamaráti za 35,47 minúty. Teda v priemere päť minút a dvadsaťjeden sekúnd na kilometer. Pomalšie tempo ako na pretekoch, o to ale vôbec nejde.
Dnes bežali aj mladíci z FK Krupina a MFK Strojár, a tiež študenti základnej školy a miestneho gymnázia. Len tak, pre radosť z behu či ako tréning. O podporu kandidáta im príliš nešlo. V cieli ich čaká stánok kampane Klusa s pultom, na ktorom dobrovoľníčka ponúka krájané banány a jablká. „Tí mladí vyzerali, ako keby ani nebežali. Ani zadýchaní, ani spotení, ani červení,“ poznamená. Martin Klus s úsmevom podáva každému ruku a dáva sa do reči s okoloidúcimi miestnymi. Reagujú naňho dobre. Kampaň kandidáta širokej pravicovej koalície je spojená aj s drobnou pomocou pre regióny: koľko bežcov beží, toľko eur dajú na menší lokálny projekt. Niekde si za to kúpia potravu pre psíkov v útulku, inde vymaľujú detské hojdačky alebo most cez potok.