výhodou monotematických festivalov je jasne zacielená divácka skupina. Každý rossinista či pucciniofil vie, kde nájde spriaznené duše a hudbu, čo má rád. Veď kde by mohli rozumieť Gioachinovi Rossinimu lepšie než v jeho rodnom Pesare? A kde inde by mal byť domicil veristickej opery, ak nie v blízkosti domu Giacoma Pucciniho v toskánskom Torre del Lago? Pravdepodobnosť výskytu nezabudnuteľných zážitkov je v takýchto prípadoch veľmi vysoká. Hoci občas s ručením obmedzeným. Ako napríklad tento rok na pucciniovskom festivale.
v moci genia loci
Rozľahlý exteriérový amfiteáter stojí na brehu jazera Massaciuccoli (rozloha približne 7 štvorcových kilometrov), len pár metrov od vilky, v ktorej strávil takmer tri desaťročia života veľký (podľa mnohých posledný) operný skladateľ Giacomo Puccini. V dome dnes sídli múzeum spravované nadáciou, ktorej prezidentkou je skladateľova jediná vnučka Simonetta Puccini. Aj v prípade, že ste do Torre del Lago zavítali preto, aby ste si pri poznávaní opojného Toskánska poleňošili na jednej z najkrajších talianskych pláží (nachádza sa na opačnej strane mestečka na brehu Tyrrhenského mora), pútnické miesto puccinistov odporúčam neobísť. V pár neveľkých miestnostiach na vás dýchnu koncentrované dejiny opery konca 19. a prvej tretiny 20. storočia. Pod fotografiami slávnych primadon, dirigentov, skladateľov či libretistov ani nevidno dekor steny domu, v ktorom Maestro skomponoval svoje najslávnejšie opery. A postáť v maličkej kaplnke, kde spočíva jeho telesná schránka, to je pre milovníka (nielen opernej) histórie silný zážitok.
Ak by ste sa do Torre del Lago vydali za operou a chcete staviť na istotu, vyberte si prvú, júlovú časť programu. V úvodných predstaveniach sa totiž na javisko stavia spevácka extra trieda, ktorá je zväčša zárukou kvality. Ak prídete neskôr, môžete byť spoluobjaviteľmi mladých, perspektívnych, svetu ešte málo známych (a pre festival lacnejších) spevákov. Tento rok napríklad Daria Di Vietriho – herecky síce toporného, no farebne opojného, žiarivou vysokou polohou vyzbrojeného Cavaradossiho z Tosky, alebo jeho objemom i farbou dramatickejšieho kolegu Amadiho Laghu ako Calafa z Turandot (toho diváci neodbytným pokrikovaním prinútili opakovať slávnu áriu Nessun dorma). Ale môžete natrafiť aj na speváčku, ktorú publikum nemilosrdne vybučí po každej árii. Tak ako tento rok spevácky podpriemernú Oliveru Mercurio, ktorej suchotinárka Mimi spevácky „umrela“ už v prvom dejstve Bohémy (žiaľ, predstavenie dokončila).
A ešte rada na záver: Ak ste vyznávači moderného operného divadla, pucciniovský festival môžete zo svojich letných kalendárov vyškrtnúť: tunajšie inscenácie sú tradičné, až ultrakonzervatívne.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.