Dekotlebizácia

ak odbočíte priamo do centra Rimavskej Soboty z tej otrasnej cesty, ktorú už dávno mala nahradiť rýchlostná komunikácia R2 a ktorá sa ako vretenica nebezpečne kľukatí po okolitých pahorkoch, napadne vám neodbytná otázka. Žijú tu vôbec nejakí ľudia? Takmer nikoho nevidíte ani nepočujete. Chcete sa niekoho v pracovný deň o druhej poobede opýtať na to, kde je Župný dom – no niet koho. 

Áno, centrum kedysi slávnej metropoly ešte slávnejšej gemerskej župy pripomína kulisy. Krásne, no zanedbané klasicistické budovy, kde-tu herňa či výčap s pachom pliesní. Tou najkrajšou z tých zanedbaných budov je Župný dom, nemôžete ho nenájsť. Na tretiu sem dosluhujúci župan Kotleba zvolal slávnostné zasadnutie. Formalita? Kdeže! To ešte netušíte, že tu majú špecifickú zoologickú záhradu.

gorily v hmle

„Hore pri vchode do sály stoja dve gorily,“ šepkajú si novinári, keď pri vstupe míňam skupinku holohlavých mládencov s tajomným výrazom tváre a zrolovaným transparentom. Že by demonštranti? Problém je, že tie gorily, presnejšie povedané dve „korby“ s ochlpením iba na dolnej časti hlavy tam stoja v čiernych bundách, a nie a nie pustiť dnu lokálnu TV Rimava. Kolegov poznám, šéf televízie Radovan Ceglédy pôsobí v združení Naša Sobota, ktoré ma pozvalo 14. marca tohto roku ako moderátora diskusie o extrémizme v miestnom kulturáku. Bol plný. 

Ani Rado nie je práve najštíhlejší a ako tam tak táto trojica stojí, mlčky zoči-voči, pôsobí to trochu komicky. Ceglédy s mikrofónom v ruke, oni s blazeovaným úsmevom pred ním, nie a nie ho pustiť. Jeden z nabúchanej dvojice vyzerá ako džihádista, je to pritom šampión v silových disciplínach z Lučenca. Problém je aj to, že gorily na otázku, kto a prečo ich tu umiestnil, neodpovedali. Nerozhodila ich ani moja poznámka, že naposledy som takýchto neoznačených mužíčkov videl v marci 2014 na Kryme, keď ho z poverenia Putina obsadili. A napokon, do tretice, problém je, že ani na opakované výzvy nás novinárov neurobili nič proti prítomnosti goríl ani dvaja podstatne subtílnejší členovia Mestskej polície. Keď už nezniesli naše otázky, otočili hlavy. Ktosi volá štátnych policajtov, samozrejme, neprídu. S vysvetlením, že TV Rimava nemá na Mestskom úrade akreditáciu, takže ich dnu nemusia pustiť. Župné zasadnutie je pritom verejné.

„Štyri týdne po župných voľbách sa na úrade župy a RSC nerobilo nič iné, len sa vymýšľali veci, ako sťažiť pánu Lunterovi a novému vedeniu prevzatie zodpovednosti.“

Hlúpa situácia. O to viac, že kolegovia z TV Rimava mohli pokojne vojsť do sály bočným vchodom o pár metrov naľavo. Keby to však urobili, priznali by tým prehru s ochrankou... od koho vlastne? Od Kotlebu? Od primátora Jozefa Šimka, ktorému táto televízia leží v žalúdku? Vchádzam do sály, opisujem incident nezaradenému parlamentnému poslancovi Zsoltovi Simonovi, ktorý načertený vychádza pred dvere a zastáva sa novinárov. Kamery zaznamenávajú jeho konflikt s gorilami, ale tie sú neústupné. Neobmäkčí ich ani novozvolený župan Ján Lunter, ktorý k nim dvíha oči, pričom hovorí slušne a ticho. Gorily sa aj na neho iba blazeovane z výšky usmievajú. Čo je zvláštne, medzitým vchádzajú okolo nás do sály so sklopenými hlavami iní župní poslanci. Je im to nepríjemné, ale nechcú s tým mať nič spoločné. Obvyklá reakcia.