zdrojom tejto nádeje sú tu aj Slováci. Pred vyše pätnástimi rokmi tu začali ako jedni z prvých s komplexnou liečbou detí infikovaných vírusom HIV. Úspešne. Toto ochorenie sa po dlhých rokoch podarilo dostať pod kontrolu. Počet nakazených klesá. S kambodžským kráľom sa ako s jediným ázijským panovníkom dohovoríte naším rodným jazykom. Svoje detstvo a mladosť prežil štúdiom baletu v Česku a slovenské projekty opakovane poctil svojou návštevou. Vydal nariadenie liečiť podľa ich vzoru všetky HIV+ deti v krajine. Vďaka dolárovej pomoci Svetovej banky sa kráľovské prianie stalo skutočnosťou. Na tomto úspechu má veľkú zásluhu najznámejší slovenský tropický lekár Vladimír Krčméry. Najväčší humanitárny projekt v krajine s rozpočtom niekoľko miliónov dolárov nesie tiež slovenskú stopu. Manažuje ho absolvent bratislavskej Vysokej školy sv. Alžbety, sociálny pracovník Hoy Leanghoin.
deň prvý: Siroty s HIV
Z viedenského letiska s mínusovými teplotami sme vyrazili na deväťhodinový let do Bangkoku, kde nás privítalo tropických 35 stupňov. S fotografom Borisom Némethom sme zhodili zimné kabáty a plní očakávaní prestúpili na večerný dvojhodinový let do hlavného mesta Kambodže Phnom Penhu. Namiesto ostrieľaného praktika v strednom veku nás privítala 24-ročná študentka Zuzana, ktorá tu žije vyše roka. „Hovorili mi, že sa tu budem hrať s detičkami. Omyl. Je to tvrdá drina od rána do večera. Žiadna romantika,“ reagovala v letiskovej hale na našu otázku, ako sa sem dostala, manažérka najstaršieho slovenského projektu juhovýchodnej Ázie. Pomáhať chcela už skôr. Neúspešné štúdium matematiky ju priviedlo k vytúženej sociálnej práci, rok na to sa prihlásila na projekt Vysokej školy sv. Alžbety. Podmienku mala jedinú, pomáhať deťom. „Chcete ísť najskôr do hotela alebo k deťom?“ pokračovala žoviálne trúbiac na každé auto a motorku v blízkosti nášho starého džípu. „K deťom, samozrejme,“ reagovali sme zborovo.
Boris NémethSirotinec s klinikou pre liečbu detí s HIV House of Family v Phnom Penhe založený v roku 2003 VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave.
Pri stretnutí s plnou halou detí v prvej klinike so sirotincom pre liečbu HIV House of Family nás zarazila radostná vitalita všetkých detí. Neboli utrápené, ale zdravé a krásne. Behali, skákali a šplhali sa po stĺpoch. Najmenšie zaspali na koberci pri ventilátoroch. Po rozdaní čokolád nám poskákali na ruky, nešetrili bozkami a pohladeniami. Dievčatá zas chceli hlavne fotku od Borisa. „Chcete, aby vám zaspievali a zatancovali?“, opýtala sa Zuzka nesmelo. „Nie, veď nie sme v cirkuse,“ reagoval som pobavene. Po neskorej večeri v miestnej irackej reštaurácii vypadla elektrika vo štvrti, kde sme mali prenocovať. Namiesto misijného domu sme nečakane nocovali v dobrom hoteli za 40 dolárov. Cestu k nemu lemovali desiatky verejných domov so stovkami žien vystavenými vo výkladoch na predaj pod svetlom červených neóniek. Zákazníci prichádzali odvšadiaľ. Sexbiznis je tu mimoriadne rozšírený, čo ide ruka v ruke s HIV/AIDS. Zariadenie hotela ostro kontrastovalo s výhľadom na okolitú chudobnú štvrť plnú farebných neónov, odpadkov a potkanov.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.