v Kyjeve sa prudko ochladilo, no vraj je to naposledy pred jarným oteplením. Na rozľahlé Námestie nezávislosti padá hustý dážď so snehom a tých pár trávnatých plôch naokolo okamžite zafarbí dobiela. Kráčam hore ulicou Hrdinov Nebeskej stovky. Napravo sa z Majdanu hrdo výši ikonický pamätník, po ľavej strane míňam pamätníky s portrétmi zastrelených účastníkov Revolúcie dôstojnosti. Už onedlho má na tomto mieste vyrásť nová dlhá aleja s národným pamätníkom a múzeom.
Nedávno totiž uplynulo päť rokov od tragických dní, keď počas Euromajdanu zomrelo vyše sto protestujúcich. Zabili ich iba preto, lebo sa odvážili vzoprieť útlaku skorumpovanej moci a bojovať za slobodu a nezávislosť od kremeľských bábok či samotnej Moskvy.
„Stála som tu a protestovala od samého začiatku masových demonštrácií v novembri 2013,“ hovorí mi 26-ročná Viktoriia Zabiian pôvodom zo Stakhanova v Luhanskej oblasti. Ako dobrovoľníčka najskôr pripravovala občerstvenie, a keď udreli tuhé mrazy, rozdávala mužom na barikádach suché oblečenie.
Až s odstupom času si uvedomila, aké to bolo desivé a čo všetko sa jej mohlo stať. K pomoci na Majdane ju nepriviedla iba túžba po lepšej krajine: „Bola som veľmi naštvaná, keď vtedajší prezident Viktor Janukovyč odmietol podpísať dohodu s Európskou úniou. Cítila som obrovský hnev a sklamanie,“ hovorí Viktoriia, podľa ktorej si však vtedy Ukrajinci uvedomili, že viac nemôžu mlčať.
Vyštudovaná politologička bola v rodnom meste naposledy na jar 2014, keď proruskí separatisti s podporou Putinovho režimu a jeho armády začínali okupovať východnú časť Ukrajiny. Zabrániť im v tom a vrátiť im ukradnutý domov chcel aj kuchár Leonid Ostaltsev.
keď pizza lieči veteránov
„Bolo mojou povinnosťou chrániť krajinu. Keď separatisti zostrelili lietadlo s našimi vojakmi, išiel som na regrutačné stredisko a povedal som, že chcem ísť bojovať,“ hovorí Ostaltsev, Ukrajinec, ktorý sa ako dobrovoľník krátko po ruskej anexii Krymu zapojil do konfliktu na Donbase. Už vyše tri roky je z neho majiteľ reťazca pizzerií a kaviarní v Kyjeve. Podniká a pomáha vojnovým veteránom s návratom do bežného života. Sám totiž vie, čo všetko to obnáša.
Bradatý silák s neprehliadnuteľnými tetovaniami má jednu z reštaurácií vyzdobenú stovkami vojenských nášiviek, spomienkovými predmetmi či fotografiami z frontu, na ktorom strávil takmer rok. „Nebyť Ruska, mohli sme tú vojnu skončiť hneď v lete 2014. Kľúč od jej zastavenia mal však už vtedy v rukách Vladimir Putin,“ myslí si 32-ročný Leonid. Podobne podľa prieskumov verejnej mienky dnes premýšľa väčšina Ukrajincov.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.