azda niet lepšieho dôkazu o tom, aká rozľahlá je Ukrajina. Napoludnie, po viac ako šesťhodinovej ceste z Kyjeva do Kramatorska, vystupujeme z vlaku na prvom nástupišti veľkej železničnej stanice. Okolo dopravného uzla začalo v druhej polovici 19. storočia vznikať sídlo, z ktorého je dnes pochmúrne a rozťahané mesto. Takých by ste v priemyselnom regióne Donbasu našli niekoľko. Kramatorsk leží asi sto kilometrov severne od známejšieho a väčšieho Donecka, ktorý stále okupujú proruskí separatisti.
O blízkosti konfliktu svedčia aj biele autá s modrým logom OBSE, zaparkované pred zrekonštruovanou budovou stanice. Patria členom monitorovacej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorí tu čakajú na skupiny zahraničných novinárov. Netrvá dlho, a prichádzajú prví reportéri s kameramanmi. Batožinu zhodia do kufra v zadnej časti auta a po krátkej porade sa spolu s pozorovateľmi vydajú smerom k frontovej línii. Na Ukrajine sa zvolebnieva a médiá zisťujú, ako a či vôbec budú môcť v prezidentských voľbách hlasovať Ukrajinci žijúci na okupovaných územiach samozvaných ľudových republík – Doneckej a Luhanskej.
Matúš DávidZrekonštruovaná budova železničnej stanice vo východoukrajinskom Kramatorsku. V roku 2014 mesto na niekoľko mesiacov obsadili proruskí separatisti.
Naša cesta za ozvenami neďalekej vojny pokračuje do centra Kramatorska. Širokánske ulice lemované stromami v niečom pripomínajú bulváre západných metropol. Kde-tu vlaje ukrajinská zástava, predvolebných bilbordov je prekvapivo pomenej. Ani nie sedemdesiat kilometrov odtiaľto pokračujú boje medzi vládnymi jednotkami a Ruskom vyzbrojenými rebelmi, no v meste vládne až podozrivý pokoj. Nevidieť vojakov ani tanky či obrnené transportéry. Len zopár štamgastov lenivo postáva s cigaretou v ruke pred každým pohostinstvom, ktoré cestou míňame. Po chvíli jazdy zastavujeme na okraji dvora medzi obytnými poschodovými budovami, kúsok od hlavného námestia. Niekde tu, v suteréne jedného z domov, majú ukrajinskí dobrovoľníci plniť „špeciálnu“ misiu.
operácia maskovacia sieť
„Vitajte v sídle Kramatorských včiel,“ zdraví nás sympatická penzistka v kvetovanej blúze. Predstaví sa ako Irina Sydorenko, koordinátorka všetkých aktivít tejto pozoruhodnej dobrovoľníckej organizácie. V stiesnenom pivničnom priestore s dvoma väčšími a dvoma menšími miestnosťami pracuje v čase našej návštevy ešte ďalších šesť starších žien a mužov. Nie sú to len domáci, ale aj vysídlenci z okolia Donecka či Luhanska, ktorých z domovov drzo vyhnali separatisti.
Matúš DávidStaršia dobrovoľníčka z Kramatorska, ktorá je členkou organizácie Kramatorské včely, strihá kusy látky určené na výrobu maskovacích sietí pre ukrajinských vojakov.
Každý z dobrovoľníkov robí niečo iné, no úžasne im to ladí. Jeden sa prehrabáva hromadami starého oblečenia, ďalší strihá kusy zelenej a hnedej látky na rovnako dlhé prúžky a niekto iný ich zas opatrne pripevňuje na nylonovú rybársku sieť, šikovne natiahnutú na drevený rám pozdĺž celej miestnosti. „Takto už päť rokov vyrábame pre vojakov veľké maskovacie siete na zakrývanie tankov či inej techniky a šijeme aj špeciálne krycie obleky pre členov našich milícií,“ vysvetľuje hrdá manažérka.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.