keby sa nezmenila doba, skoro by sa im to podarilo. Marian Kočner spolu so Štefanom Ághom a Pavlom Ruskom to mali veľmi dobre vymyslené. Teda údajne, pretože stále platí prezumpcia neviny. Podstata celého sporu sa však začala dávno pred pezinským súdom, kde na lavici obžalovaných zatiaľ sedí len Pavol Rusko.
Práve on si zmyslel v deväťdesiatych rokoch, že založí prvú súkromnú televíziu na Slovensku. Markíza mala byť nezávislá, čo sa v tej dobe javilo ako nemožné, keďže tu ľudia dovtedy poznali len Slovenskú televíziu, ktorá bola plne v moci Vladimíra Mečiara a jeho vlády. Rusko najprv potreboval získať licenciu, aby televízia mohla vysielať. Pravdepodobne musel mať na svoju stranu naklonenú aj vtedajšiu vládnu moc, pretože inak by ju nezískal. Dohodol sa aj so Silošom Pohankom, ktorý mal vraj stiahnuť svoj projekt a podporiť ten Ruskov, za čo mal podľa zmluvy dostať podiel v spoločnosti STS, ktorá licenciu nakoniec získala. V zmluve bola napísaná aj pokuta, ak Pohanka podiel nezíska. Išlo o dva a pol milióna nemeckých mariek.
zase Gamatex
Pohanka svoj podiel v STS nezískal a chcel si uplatniť svoju pohľadávku. Pavol Rusko to neuznal, zopakoval to aj pred súdom v Pezinku, uznala mu ju jeho spoločníčka Sylvia Volzová, s ktorou bol už vtedy Rusko pohádaný. Pohankovu pohľadávku v roku 1998 získala firma Gamatex, za ktorou stál Kočner a Štefan Ágh. Zaplatili mu za to vraj jednu korunu a dodnes je otázne, ako sa k nej dostali. Anna Hausknotzová, ktorá v deväťdesiatych rokoch šéfovala licenčnému odboru Rady pre vysielanie teraz na súde v Pezinku opísala ako mal Kočner s Ághom pohľadávku získať. Pohanku sa vraj v čase sporu o Markízu opýtala, prečo im to vtedy predal za korunu. „Ľahko sa vám podpisuje zmluva, keď máte pištoľ pri hlave,“ odpovedal jej. Siloš Pohanka zomrel v roku 2006.
Kočner si spolu s Ághom začali nárokovať na podiel v Markíze, pohľadávka narástla a mala hodnotu osemdesiat miliónov korún. Keďže Volzová pohľadávku akceptovala, Gamatex vydražil v exekúcii podnik Markíza-Slovakia, ktorý bol väčšinovým vlastníkom spoločnosti STS – prevádzkovateľa televízie. Situáciu sa rozhodli riešiť razantne, spolčili sa s mafiánom Petrom Čongrádym a obsadili Markízu „dobre stavanými mužmi“, ako ich na súde pomenoval Vladimír Repčík, ktorý nastúpil na post generálneho riaditeľa po Ruskovi.
„Táto situácia dokazuje, že dokonalý zločin neexistuje. “
Zároveň s obsadením televízie žiadal Kočner aj o prevod vysielacej licencie na svoju firmu Gamatex. Spor sa nakoniec urovnal tým, že STS kúpila cez akcie firmy A.D.A.M celý Gamatex. Podľa vtedajších medializovaných informácií mala byť cena Gamatexu osemdesiat až sto miliónov slovenských korún, čo by zodpovedalo sume pohľadávky, s ktorou operoval Kočner s Ághom. Markíza bola zachránená a zdalo sa, že o tejto kauze už nikdy nebudeme počuť. Nebolo to však celkom tak.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.