reportáž, ktorú práve čítate, vzniká s odstupom niekoľkých dní po tom, čo Milan Mazurek rozpustil míting ĽSNS v Levoči. Bolo potrebné, aby aspoň sčasti utíchli emócie, ktoré sme počas jedného dňa na levočskom námestí získali. Autora nasledujúcich riadkov hádam nikto nemôže obviniť, že by nebol zástancom politických strán a hnutí. Práve tie považuje za kľúčové pre demokratický systém na Slovensku. Je však potrebné rozlišovať, aké intencie majú politické strany a hnutia počas predvolebnej kampane.
Strany a straníkov, ktorých sme v Levoči videli a počuli, boli v tvrdej predvolebnej kampani. Slovenská verejnosť za asistencie istej časti médií mohla po rozpustenom mítingu kotlebovcov nadobudnúť dojem, že sa tak stalo najmä zásluhou politických strán. Na základe toho, čo sme v Levoči videli, je opak pravdou.
Mazurek a spol. z Levoče zdupkali kvôli silnému občianskemu odporu miestnych aktivistov a Rómov, ktorí prišli fašistov konfrontovať tvárou v tvár. Ak chceme uspieť v boji za slušnejšie Slovensko, mali by sme fakty interpretovať čo najvernejšie pravde a nie tak, aby strana či hnutie získala čo najlepší volebný výsledok.
Na 21.januára ohlásila neofašistická strana ĽSNS svoj míting. Prichádzame do Levoče a na hlavnej ceste vidíme auto polepené straníckymi nálepkami, na korbe auta sú reproduktory, z ktorých znie pozvánka pre ľudí „príďte si vypočuť skutočnú pravdu, príďte si vypočuť Mariana Kotlebu a ďalších poslancov“.
To, že pracovnou metódou strany ĽSNS je klamstvo a fabulácie, sa potvrdilo už pri samotnom pozvaní občanov na míting tejto strany. Marian Kotleba ani žiaden z iných aktívnych poslancov na stretnutí s občanmi nebol, ani nemohol byť. Dôvodom bola totiž riadne ohlásená 57. schôdza NRSR. Jediný, kto sa tohto nevydareného mítingu zúčastnil, bol právoplatne odsúdený bývalý poslanec Milan Mazurek.
faktická vsuvka o Levoči
Levoča bola pred druhou svetovou vojnou nemecko-maďarsko-židovské mesto. Prototyp multikultúrneho a multilinguálneho mesta, kde sa bežní ľudia, napríklad kočiši, naučili po maďarsky či nemecky na ulici.
Po druhej svetovej vojne boli Nemci a Maďari odsunutí a zmizla drvivá väčšina židovského obyvateľstva. Najpočetnejšia menšina, ktorá v Levoči dnes žije, sú Rómovia: tvoria približne 11 percent obyvateľstva. Rómske osady, aké poznáme z obcí ako Richnava, Roškovce či Važec, sa však v meste nenachádzajú vôbec. Mestská časť, kde Rómovia žijú vo väčšej kvantite, sa ľudovo nazýva Kolónia. Nie sú tam drevené chatrče, ale menšie bytovky alebo rodinné domy, ktoré sú zvonku možno neomietnuté, ale okolie domov je čisté a mestská časť je napojená na plyn, elektrinu a vodovod. Možno sa táto informácia javí ako triviálna, ale demonštruje, že Rómovia v Levoči nežijú v katastrofálnych podmienkach.
Levoča nikdy nemala s rómskou minoritou problém. Každý občan mesta mal na základnej či strednej škole spolužiaka a kamaráta, ktorý z tejto minority pochádza. Kriminalitu, rasové či iné nepokoje si ľudia, ktorí v Levoči roky bývajú, nepamätajú. Navyše, mesto netrpí ani veľkou nezamestnanosťou Rómov či Nerómov. Z necelých 15 000 obyvateľov je nezamestnaných menej ako 650.
ozdobou je svornosť
Po tom, čo sa levočskí aktivisti dozvedeli o pripravovanom podujatí fašistickej strany, zorganizovali podujatie Levoča bez nenávisti. Chceli tichou spomienkou bez politických strán, ktoré sú v tvrdej kampani, demonštrovať svoj nesúhlas s tým, že priaznivci Mariána Kotlebu obsadili (s posvätením primátora Levoče Miroslava Vilkovského) priestor pred historickou radnicou. Primátor sa, bohužiaľ, neinšpiroval kolegom z Trenčína Richardom Rybníčkom, ktorý aj za cenu súdneho sporu zhromaždenie ĽSNS nepovolil.
Súhlas na osobitné užívanie verejného priestoru podpísaný primátorom Levoče Miroslavom Vilkovským
Na budove radnice je vytesaný nápis „Pulchritudo civitatis concordia – Ozdobou mesta je svornosť“.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.