po bezpečnostnej kontrole sme vošli do červenej zóny. Testovacie stredisko je z praktických dôvodov postavené len pár desiatok metrov od infekčného oddelenia Univerzitnej nemocnice na Kramároch. Presklené tabule a hnedé plastové stoličky pre suspektných (potenciálne nakazených) pacientov práve dezinfikovali postavy v bielych skafandroch. Okolo chodili ďalší dobrovoľníci v tmavých plášťoch s respirátormi na tvárach.
Sporadicky prichádzajúci záujemcovia o testovanie absolvovali najskôr pohovor s dobrovoľníkmi, po ktorom lekár rozhodne o testovaní na koronavírus. Prichádzajú nesmelo, po jednom, pôsobia vystrašene. Prvé odberné miesto testovania ochorenia Covid-19 je ukážkou toho, ako môže občianska spoločnosť podporiť štátnu nemocnicu. Donedávna bolo toto centrum jediné v Bratislavskom kraji.
v rukách dobrovoľníkov
Vyľudnenými Kramármi zatiaľ popri nás prešlo niekoľko sanitiek alebo áut zamestnancov nemocnice. Vojaci s policajtmi sa medzitým dali do družného rozhovoru. Bezpečnosť je vraj bezproblémová, „no viac vám povedať nemôžeme, aby sme nemali problémy“ – reagovali stroho na zvedavé otázky.
V jednej zmene pracuje na odbernom mieste vždy do desať dobrovoľníkov spolu s lekármi z neďalekého infekčného oddelenia. Nateraz sem preradili aj lekárov z neurológie, CT a chirurgie. Všetko organizujú dobrovoľníci. Len medikov z oboch bratislavských lekárskych fakúlt tu cirkuluje do štyridsať.
Boris NémethDezinfekcia presklených tabúľ a stoličiek v testovacom stredisku pre pacientov s podozrením.
O profesionálnych zdravotníckych dobrovoľníkov zatiaľ nie je núdza. Na výzvu mimovládok reagovali lekári, študenti medicíny, zdravotné sestry aj lekárničky. Už niekoľko týždňov pracujú bez nároku na odmenu a bez zmluvného vzťahu s kýmkoľvek. Pomáha iba Univerzitná nemocnica akad. Ladislava Dérera na Kramároch. Poskytuje testy, ochranné pomôcky a dezinfekciu.
Dobrovoľníci denne odovzdajú vyše sedemdesiat odobratých vzoriek. Prečo s tým začali? Chceli byť užitoční.
Všetko sa začalo myšlienkou zriadiť mobilnú ambulanciu pre ľudí bez domova, potom však prišla do Európy pandémia. Zareagovali okamžite. Spustili výrobu informačných materiálov, zháňali zdroje dezinfekcie, pridali školenia dobrovoľníkov, tvorbu bezpečnostných protokolov a konzultácie epidemiológov. No chceli urobiť ešte viac – stáť v prvej línii. Všetko vzniklo na zelenej lúke len pár mesiacov po vypuknutí pandémie v Číne.
prečo nezačali skôr
Neštátne organizácie dlho testovať nemohli, čo prispelo k celkovo nízkemu počtu otestovaných Slovákov. „Sme jediné testovacie pracovisko UNB Kramáre a ten postoj nemocnice nie je taký, ako by sme potrebovali. Veľmi radi sme prijali pozvanie lekárov z infektológie koordinovať odberové miesto. S lekármi máme partnerské vzťahy, len administratíva UNB stále niekde viazne,“ hovorí riaditeľka občianskeho združenia Equita, verejná zdravotníčka Lucia Roussier.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.