rómska komunita v Plaveckom Štvrtku žije otvoreným konfliktom už dlho. Nájdete v nej zátarasy zo smetí a pneumatík, „zakázané“ zóny, do ktorých sa neodvážia vkročiť ani najsilnejší chlapi, plechové štíty na strechách, spoza ktorých lietajú fľaše s kameňmi, rozbité okná, zničené strechy a zamurované dvere s okenicami smerom k „nepriateľom“ na druhej strane barikády. „Máme vám povedať pravdu? Keby sme nemali zviazané ruky, poradili by sme si s nimi ako kedysi. Len bitka na nich platí. Smejú sa nám do ksichtu,“ zverili sa nám nahnevane dvaja štátni policajti postávajúci na schodišti obvodného oddelenia v Malackách. Mená zverejniť nechceli, v Plaveckom Štvrtku zasahujú denne. Trafili ich už kameňom do tváre, kanvicou aj fľašou do chrbta. Inému ako silovému riešeniu nateraz neveria.
Reakcie ľudí spomedzi majority v obci boli podobné „Zasa ste len o Cigánoch prišli písať? Poďte sa pozrieť na môj dom pri osade, ako mi ho ohádzali, nedá sa tu žiť,“ odsekol rozhorčene miestny elektrikár. Hnev, strach a nenávisť cítiť zovšadiaľ. Starosta Plaveckého Štvrtka Radoslav Benkovič bol o čosi diplomatickejší. „Pokiaľ sami Rómovia neskončia s bitkami, zvonka to nedokáže nikto,“ myslí si.
Riešenie vidí vo vysťahovaní dvesto pôvodných obyvateľov rómskej komunity o dva kilometre ďalej.
Spolu ich tu žije osemsto, no trvalý pobyt má len päťsto. Splnomocnenkyňa rómskych komunít Andrea Bučková nesúhlasí s ďalšou segregáciou. Europoslanec Peter Pollák hovorí o potrebe mediácie. Dá sa vôbec dlhoročný konflikt vyriešiť dialógom?
vojnová zóna
Rozbuškou najnovšieho konfliktu bola januárová bitka dvoch dospelých synov vplyvných otcov komunity. Facky v herni uprostred Malaciek spustili neľútostný bratovražedný boj, prepady konkurenčných rodín cestou do obchodu, ničenie majetku a záplavu trestných oznámení plných obvinení z najrôznejších zločinov vrátane údajnej vraždy spred desiatok rokov. Jedna rodina hovorí o hádke s dílerom pervitínu, druhá o arogantnej drzosti novousadlíkov. „To tu už trvá zo štyridsať rokov, oni sú pôvodne z Bučán a my sme tu rodáci už cez tristo rokov,“ sťažuje sa majiteľ miestnej krčmy U Kováča. Ozajstné príčiny konfliktu nepoznáme.
BORIS NÉMETH
Starosta obce uvádza, že príčinou je pravdepodobne boj o drogové terirórium a dvojité čierne stavby postavené bez akéhokoľvek povolenia úradov, navyše na pozemku kolonizovanom konkurenčnou rodinou. Podľa Juraja, ktorý sa nám predstavil ako „správca osady“, vznikol problém až po príchode novousadlíkov. K prvým trom ženám sa prisťahovali desiatky rodinných príslušníkov, ktorí za necelú generáciu násobne prečíslili pôvodných obyvateľov. Odlišuje ich tradícia, predkovia, zvyky a príslušnosť k inej vetve kresťanstva. Do sto Rómov doručilo starostovi minulý týždeň žiadosť o vysťahovanie z komunity zo strachu o svoj život a zdravie. Reálne chce odísť všetkých dvesto pôvodných obyvateľov. A to je problém.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.