šarišská dedina Chminianske Jakubovany, osídlená už začiatkom 14. storočia, je dnes známa hlavne veľkou, sociálne a priestorovo vylúčenou rómskou komunitou. Podľa oficiálnych údajov tu žije okolo 1 500 Rómov, neoficiálne čísla hovoria až o troch tisíckach. 

Nerómov žije v dedine do tisíc. „Tečúcu vodu máme iba zo studne. Piť sa dá, keď ju nezakalí dážď. Na záchod chodíme iba na latríny,“ sťažujú sa nám miestni. Okolie drevených chatrčí a ošarpaných murovaných domov dolnej časti osady je zahádzané odpadkami, po ktorých behajú psy.

Chýbajú spevnené chodníky, cesty. Desiatky dospelých žien a mužov posedávajú po zemi, na múroch a doskách, zafúľané deti pobehujú po zablatených cestičkách s vyjazdenými brázdami. „Auto odparkujte radšej tu pri potoku, postrážim vám ho,“ núka sa asi štyridsaťročný muž v žltej reflexnej veste s nápisom „Poriadková služba – Chminianske Jakubovany“.

Niekoľko metrov od parkoviska nám už máva mladá žena v čiernom tričku s nápisom omama. Za obe nohy ju pritom držia dve dlhovlasé hanblivé dcérky. Omamy sú zamestnankyne bratislavského občianskeho združenia Cesta von. Nahrádzajú generáciu rodičov a starých rodičov, postihnutých generačne prenosnou chudobou, ktorá nedokáže radami a praktickou pomocou naučiť potomkov rodičovským zručnostiam. 

„Nedostatočná stimulácia v ranom detstve je prvým krokom v bludnom kruhu chudoby.“

Ich úlohou je zlepšovať rozvoj dieťaťa v ranom veku: jemnú a hrubú motoriku, kognitívne schopnosti, socio-emocionálnu oblasť, jazykové schopnosti a komunikáciu, kreativitu, odolnosť, životosprávu. „Posilňujú tým sebadôveru dieťaťa i rodičov, ich vzájomný vzťah, rešpekt dieťaťa k sebe i k druhým. To všetko zlepšuje pripravenosť dieťaťa na škôlku, respektíve školu,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ združenia Pavel Hrica.