z auta brnianskych teplární vystupujú traja mladí muži v tmavozelených tričkách. Na prvý pohľad by ste si ich mohli spliesť s kotlebovcami, lenže títo nie sú popletení. Na rukáve nemajú dvojkríž pripomínajúci mrežu väznice, ale červený kríž, symbol záchrany, a nápis Medici na ulici. Na pleciach majú ťažké batohy nabité zdravotníckym materiálom. Vy­dávame sa s nimi smerom k bývalým kasárňam, v ktorých dnes nachádzajú strechu nad hlavou ľudia bez domova.

u nezradikalizovaného Kuffu 

Nádvorie kasární je prázdne, iba pred vchodom čakajú na ošetrenie dvaja muži a tehotná žena. Ubytovňa v kasárňach je prvým z troch stanovíšť, na ktorých budú medici ošetrovať. Prevádzkuje ju miestny rómsky kazateľ. Michael, jeden z medikov, ho prirovnáva k farárovi Kuffovi zo Žakoviec, kým sa nezačal politicky angažovať a kým sa nezradikalizoval.

 Medikov má pod palcom mesto, no každé z troch stanovíšť vlastní iná nezisková organizácia. „Bezdomovci majú akoby kasty a vyberajú si neziskovku podľa toho, kde sa vyhnú konfliktu s iným klanom,“ približuje nám špecifiká komunít Štěpán Matyska. Je zakladajúcim členom projektu Medici na ulici v Brne. 

Hneď ako si mladí medici natiahnu rukavice a rozložia lekárničky, z budovy, ktorá dýcha architektúrou socialistickej bezútešnosti, sa začínajú trúsiť obyvatelia ubytovne. „Vy ste zo Slovenska? Ja som Slovák. Môj otec bol z Rožňavy a mama z východu,“ obracia sa na nás polonahý muž s tetovaním, ktoré na ramene stratilo kontúry, kým mu jeden z medikov natiera chrbát Voltarenom. Jozefov otec prišiel za prácou do bane v Karvinej, rovnako ako mnoho Slovákov v 50. až 70. rokoch dvadsiateho storočia. Berie nás do ubytovne, kráčame hore schodmi.