„tú strechu strážia turecké jednotky, oproti za modrobielymi barelmi sú Gréci a zo strechy nad nami na všetko dohliadajú vojaci OSN,“ ukazuje nám pozície jednotlivých strán v najdlhšie trvajúcej mierovej misii vojsk OSN Elizabeth Kassinis z Caritas Cyprus. Malá kancelária miestnej charity sa nachádza v ošarpanej budove, ktorá vyzerá zabudnuto a na prvý pohľad opustene. Nachádzame sa uprostred rozdeleného hlavného mesta Nikózie, v nárazníkovej zóne, kde akoby zastal čas.
Toto miesto nie je strategické len pre vojakov, ale aj pre humanitárnych pracovníkov. Práve tu totiž najčastejšie prichádzajú do prvého kontaktu s migrantmi prichádzajúcimi zo severnej časti ostrova. „Prekročia ,zelenú hranicu‘ a vedia, že majú ísť smerom ku kostolnej veži. Hneď pri kostole sa nachádza naše centrum, kde im poskytujeme základnú pomoc a pomáhame im so žiadosťou o azyl aj neskôr pri hľadaní práce alebo bývania,“ vysvetľuje Elizabeth.
Na námestí pred kostolom sa stretávajú malé hlúčiky migrantov. Kvôli pandémii koronavírusu môžu do chladného centra v historickej budove vstupovať len v obmedzenom množstve, tieň preto hľadajú pod korunami stromov. Od majoritných Cyperčanov sú ľahko odlíšiteľní vďaka inej farbe pleti. Stále viac utečencov prichádza z Afriky a ich príbeh sa s malými obmenami opakuje, až vyzerá ako jeden naučený scenár.
oklamaní
Utečenci na Cyprus neprichádzajú vo vratkých gumených člnoch, ktoré poznáme z iných krajín na brehoch Stredozemného mora. Špecifická politická situácia rozdeleného ostrova im umožňuje využívať oveľa bezpečnejšiu cestu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.