základnú školu navštevuje 1 153 detí, vyučuje  tam 70 učiteľov a niekoľko školských asistentov. Naraz sa do budovy napriek kontajnerovej prístavbe nezmestia, preto je vyučovanie rozdelené podľa veku. Doobeda mladšie, poobede staršie deti. Zazvonili sme pri hlavnom vchode, otvorili nám súčasne telocvikár so školníkom. Podpísali sme vyhlásenie o dobrom zdravotnom stave, vydezinfikovali si ruky, až potom sme mohli s rúškom vojsť do vnútorných priestorov.

Steny nás prekvapili: sú pokryté niekoľkometrovými pestrofarebnými maľbami so scénami zo života Rómov. Krása. Nejedna bratislavská škola by im mohla závidieť čistotu a estetiku. „Maľovali ich naši žiaci alebo rómski pomocní pedagógovia,“ chváli sa obrazmi riaditeľka Mária Pavlíková. Vo funkcii je len druhý rok, odkedy po 36 rokoch v školstve a 19 rokoch práce zástupkyne nahradila svojho predchodcu, ktorý odišiel do dôchodku. „Túto prácu môžete robiť, len keď máte k rómskym deťom vzťah. Sú to deti ako každé iné. Ak Rómov nenávidíte alebo máte predsudky, nemôžete tu učiť,“ hovorí.

Popri tejto  je v Jarovniciach ešte jedna menšia škola spojená so škôlkou so 400 žiakmi a ďalšia špeciálna, navštevovaná 180 miestnymi deťmi.

najchudobnejšie deti bez vzdelania?

Škola prešla za pandémie jednou z najťažších skúšok svojho fungovania. Počas plošného uzavretia škôl rozdali pracovníci v komunite tisíce pracovných listov, ale čelili ľahostajnosti rodičov ku školským výsledkom svojich detí. Digitalizácia bola nemysliteľná. Žiaci žijú neraz v chatrčiach či ošarpaných murovaných domčekoch bez tečúcej vody s načierno pripojenou elektrinou.