najlepší mestský domov seniorov v Bratislave sa volá Archa a nachádza sa na Kramároch. Má 115 obyvateľov a vekový priemer 90 rokov. Len desiati sú mobilní. Najstaršia obyvateľka Mária Vojčeková slávila dnes 99. narodeniny.

 Našli sme ju zababušenú v zimnej bunde na invalidnom vozíku v otvorených dverách do záhrady. Už veľmi nepočuje. O pár metrov ďalej stál vonku jej jediný syn s jej vnukom. Kričali na starenku samé milé rodinné veci. „Máme sa dobre! Chýbaš nám!“ Dodávali, na čo všetko sa tešia po skončení pandémie. Stará pani sa usmievala a občas čosi odpovedala. Syna vraj vychovala sama. 

BORIS NÉMETHV popredí obyvateľky Archy 89-ročná Mária Hlôšková s 87-ročnou kamarátkou Evou Skočekovou čakajú na obed vo vstupnej chodbe zariadenia pre seniorov.

Do domova chcela ísť tiež sama. Sťažuje sa len na tunajšiu stravu, ale vraj sa dá zjesť všetko, keď je hladná. „Celý život bola historickou sprievodkyňou po Bratislave a okolí,“ šepká nám sociálna pracovníčka, keď odváža pani Vojčekovú od dverí po skončení krátkeho času návštev. Darčeky musel syn s vnukom nechať v igelitke vo vstupnej recepcii. Seniorom ich vydajú až po dezinfekcii.

Návštevy počas prvej a druhej vlny pandémie vyzerajú len takto. Stará mamička či otecko vnútri, deti s vnúčatami vonku. Bezpečné kontaktné miesto je tu len jedno. Náv­števy preto môžu zotrvať len pol až tri­štvrte hodinu, aby došlo na každého. „Naši starkí sú radi, keď príbuzných aspoň uvidia,“ vysvetľuje riaditeľka zariadenia Oľga Jarošová. Prísnemu sociálnemu dištancu od vypuknutia pandémie v kombinácii s dezinfekciou a vyškoleným personálom vďačia podľa jej slov za nulový výskyt nového koronavírusu. „Ak by sem nákaza prenikla, mala by fatálne následky,“ dopĺňa vážnym hlasom. 

ako ochrániť seniorov 

V Arche majú oproti ostatným bratislavským mestským domovom tie najťažšie zdravotné stavy kombinované s najvyšším vekovým priemerom obyvateľov. Vedia, že v pandémii to predstavuje obrovské riziko.

V niektorých štátoch západnej Európy podľahlo v prvej vlne novému koronavírusu 30 až 70 percent klientov domovov dôchodcov. Už z toho je jasné, že ochrana seniorov v inštitúciách musí byť celospoločenskou prio­ritou. O akom počte ľudí u nás hovoríme? V 1 400 zariadeniach sociálnych služieb na Slovensku žije celoročne až 55-tisíc obyvateľov. Vyše polovicu obývajú seniori.

V Arche sa pýtame, čo bolo pre nich po vypuknutí pandémie najťažšie. Neistota a bezmocnosť, znie odpoveď. Pre všetkých to bola skúsenosť, s akou sa doposiaľ nestretli. Dovtedy nezažili výnimočný stav. Učiť sa museli za pochodu. V prvej vlne pre ochranu klientov a minimalizáciu rizika prenosu ochorenia rušili návštevy. Lenže tým seniori začali trpieť – psychicky, emocionálne. Ich najhlbšia vzťahová väzba bola zrazu pretrhnutá. Mnohí zomreli bez možnosti rozlúčky s najbližšími. Situáciu potichu akceptovali, tí senilnejší nevyhnutným opatreniam porozumieť nedokázali.

V Arche zabezpečovali kontakt seniorov s rodinou aj cez notebooky, obyvateľom v tom pomáhali sociálni pracovníci. Ako sa im podarilo vyhnúť talianskemu a španielskemu scenáru? „Zvýšením hygienických štandardov,“ reaguje bez váhania zdravotná sestra ­Ingrid Silvanová, zvlášť vyškolená na boj s pandémiou. Účinnejšími dezinfekčnými prostriedkami začali umývať všetky priestory dvakrát denne. Rovnako dvakrát denne od marca každému klientovi merajú teplotu, a pri vstupe ju merajú aj návštevám a zamestnancom. 

V ďalšom kroku naučili personál používať ochranné pomôcky: rúška, ochranné odevy, štíty a kvalitnejšiu dezinfekciu. Vyškolili zvláštnu zdravotnú sestru na vykonávanie výterov, čím získavajú čas – nemusia čakať na špecialistu na výtery zvonka, vzorka môže ísť hneď do laboratória, takže majú výsledky testov skôr. Nakoniec vytvorili tím zamestnancov, ktorí dali pre prípad výskytu nákazy písomný súhlas s nepretržitým pobytom v zariadení spolu so seniormi. Na krízovú situáciu ich vytrénovali lekár so psychológom.

Od prvej vlny funguje zariadenie aj v zvláštnom diverzifikovanom režime. Klienti aj zamestnanci chodia do služieb a stretávajú sa navzájom len tak, aby boli rozdelení do uzavretých skupín. V prípade nákazy predídu komunitnému šíreniu. Veľkou pomocou na prekonanie psychologickej a emocionálnej traumy seniorov sa stali Skype a online work­shopy.  

BORIS MÉMETHPodľa slov riaditeľky Archy Oľgy Jarošovej vdačia za nulový výskyt nákazy striktným opatreniam zavedeným od začiatku pandémie. Ich súčasťou je špeciálne vyškolený zdravotnícky personál.

 „Keď nemôžu chodiť návštevy, využívam každý týždeň Skype. Popritom mi dcéra s vnučkou volajú dvakrát do týždňa, takže sa necítim izolovaná,“ vysvetľuje usmievavá 89-ročná Mária Hlôšková, ktorá čaká pred jedálňou na obed s 87-ročnou kamarátkou Evou Skočekovou. Tej pomáha najviac knižnica a každodenný telefonický kontakt s rodinou, aby vedeli, čo kto robil cez deň. Veľkou pomocou sú občasné online workshopy rôznych zaujímavých ručných prác a prednášok s pozvanými lektormi. Rovnako je to s bohoslužbami. Kaplnka s veľkým krížom bývalého pápeža Jána Pavla II. na prvom poschodí domova seniorov je otvorená 24 hodín denne a sedem dní v týždni. Farár chodí evanjelický aj katolícky. Teraz len online.

Napriek úsmevom seniorov a senioriek, ktorí sa prevažne na invalidných vozíkoch pohybovali po chodbách, bolo z ich povzdychov cítiť strach z budúcnosti. Rastúcu úzkosť seniorov potvrdila aj riaditeľka Jarošová. Hovorí, že druhú vlnu prežívajú horšie ako prvú. Seniorov stresuje nárast počtu nakazených. Ťažko už zvládajú opakovanú frustráciu a zamedzenie stretávania s rodinou. Ôsmi sociálni pracovníci robia, čo môžu, rodinu však nahradiť nevedia.

volá sa to deinštitucionalizácia 

Má štát konzistentnú stratégiu, ako ochrániť seniorov v DSS? S touto otázkou sme sa obrátili na Ministerstvo zdravotníctva a Úrad verejného zdravotníctva. Odkázali nás na sociálny rezort. Predsedníčka sociálneho výboru NR SR Jana Žitňanská hovorí, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny je v prípade výskytu nákazy novým koronavírusom pripravené poskytnúť všetky ochranné pomôcky zariadeniam sociálnych služieb na Slovensku. Od apríla bolo na tento účel vyčlenených ministerstvom práce 160 515 eur a po skúsenostiach s prvou vlnou pandémie bol vypracovaný pandemický plán a sema­fory na ochranu ľudí žijúcich v inštitucionálnej sta­rost­livosti.

Dňa 28. septembra dokonca Vláda SR schválila odmeny pre zamestnancov sociálnych služieb v prvej línii. Len v uplynulých dvoch mesiacoch poskytol Krajniakov rezort prostredníctvom samosprávnych krajov zariadeniam 90 000 rýchlotestov. „Dôležitým opatrením je zákaz opustenia zariadenia do rodín na krátkodobý pobyt (víkend). Ak je pobyt obyvateľa zariadenia sociálnych služieb dlhodobý, návrat je možný len s negatívnym COVID-19 testom nie starším ako 24 hodín,“ dopĺňa riaditeľ odboru sociálnych služieb rezortu práce Miroslav Cangár.

Obyvateľov DSS je nutné chrániť aj preto, lebo okrem vysokého veku sú u nich aj ďalšie rizikové faktory: ťažké zdravotné postihnutie a často kombinácia viacerých závažných telesných a duševných ochorení. Veľká miera odkázanosti obyvateľov sociálnych zariadení ešte zväčšuje rozsah kontaktov s ľuďmi, ktorí im poskytujú pomoc, a tu vzniká ďalšie riziko nákazy. Koronakríza ukázala, že vyššie riziko šírenia infekcie je vo veľkokapacitných zariadeniach. Miroslav Cangár hovorí, že v tejto súvislosti rastie význam rozvoja komunitných sociálnych služieb, kde je v domácom prostredí jednoduchšie vytvoriť bezpečné prostredie pre klientov aj zamestnancov. 

A to je možno skutočný odkaz tejto pandémie, ktorá len podčiarkla, čo odborná verejnosť tvrdí už desaťročia: Neinvestujme milióny eur do luxusných zariadení pre seniorov. Radšej prinesme seniorom a ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím sociálnu službu domov. Inštitucionálna starostlivosť by zostala len pre ľudí odkázaných na zdravotnú pomoc a tisíce ďalších ľudí by dostali šancu prežiť jeseň života vo svojom prirodzenom prostredí, v komunite, kde vyrastali, hneď vedľa svojich blízkych. Volá sa to deinštitucionalizácia. Nájdeme na ňu niekedy odvahu?