väčšina detí považuje rodinu a napĺňanie svojich základných potrieb za samozrejmosť – našťastie. Deti z detských domov tento luxus nemajú. Ich rodičia sa o ne nemôžu, nevedia a občas ani nechcú starať. Mnohokrát boli odobrané z rodín z dôvodov pre nás neuveriteľných. Nemajú tak nikoho, kto by im mohol byť kamarátom, vzorom alebo mentorom. Program Buddy je riešenie a radosť práve pre tieto deti.  

ako sa z vás stane buddy

Práve preto vznikol program Buddy. „Deti z detských domovov si prešli veľmi ťažkými skúškami vo svojich pôvodných rodinách. Majú však svoje sny. Sú to úžasné deti, ktoré môžu raz byť našimi čašníkmi, kuchármi, sestričkami alebo lekármi. Je dôležité si uvedomiť, že majú rovnaké ambície ako vy alebo ja, len mali oveľa zložitejší štart do života,“ hovorí Ladislav Kossár, ktorý práve preto založil program Buddy.

Po štúdiu na prestížnych zahraničných univerzitách a práci v bankovníctve mal potrebu niečo vrátiť spoločnosti. Uvedomil si totiž, že nie všetci mali také šťastie na rodinu ako on.

Sú rôzne programy, ktoré pomáhajú deťom v detských domovoch . Existujú dobrovoľníci, ktorí deti doučujú alebo ich školia v zručnostiach, ktoré budú v budúcnosti potrebovať. V týchto programoch však chýbal osobný kontakt človeka s človekom. Práve osobná interakcia a pocit, že sa o dieťa niekto nezištne a dlhodobo aktívne zaujíma, je kľúčový. „V domovoch sa o deti vychovávatelia starajú, deti chodia do školy, majú zabezpečenú zdravotnú starostlivosť, majú kde bývať a čo jesť, no často nastáva problém po tom, čo detský domov opustia,“ vysvetľuje nám Ladislav Kossár. Nastáva aj preto, lebo deťom chýba blízka osoba: mentor, ktorý je zároveň kamoš, na ktorého sa môžu obrátiť v bežných i zložitejších situáciách. Práve to deťom program Buddy poskytuje.

Do projektu Buddy sa môže zapojiť ktokoľvek. Musí však vyplniť prihlášku, ktorá je cielene dlhšia ako bežné dotazníky na webe. Je to preto, aby boli do projektu vybraní len ľudia, ktorí sú si istí, že chcú venovať svoj čas a energiu dieťaťu počas viacerých rokov. Práve komplexným  procesom výberu dobrovoľníkov pre deti sa vylúčia ľudia, ktorých pochytí náhly záblesk altruizmu.

BORIS NÉMETHZakladateľ programu Buddy Ladislav Kossár si vybudoval úspešnú kariéru v súkromnom sektore a následne sa chcel so svojím úspechom podeliť s tými, ktorí nemali v živote toľko šťastia.

„Každú prihlášku vyhodnotí psychológ, nasleduje informačno-školiace stretnutie, individuálny pohovor, skupinový pohovor, psychodiagnostika,  vstupné školenie a až potom prichádzame k vytvoreniu dvojice – muž s chlapcom a žena s dievčaťom. Samozrejme, medzitým my spoznávame tohto človeka a vysvetľujeme mu, o čom je práca s deťmi. Zároveň uchádzač vyhodnocuje, či je tento typ dobrovoľníctva pre neho vhodný,“ hovorí o výberovom procese Kossár.

priateľka na celý život 

Zuzana Suchová, ktorá zodpovedá za marketing a fundraising občianskeho združenia Buddy, nás vyslala za jednou z absolventiek programu Buddy Kristínou, ktorá žije v malom mestečku neďaleko Bratislavy.

Vchádzame do útulného bytu. Býva v ňom 24-ročná Kristínka, matka dvoch malých detí, ktoré vychováva so svojím partnerom. Byt je neveľký, čistý a cítiť z neho rodinnú atmosféru. Okrem partnera Kristínke so všetkým maximálne pomáha aj jej Buddy: Alena Mazánová, ktorá sa s Kristínkou zoznámila pred štyrmi rokmi.

„Cítila som, že som od života mnohé dostala, a chcela som niečo vrátiť. Tak som sa prihlásila do programu Buddy,“ vysvetľuje Alena. Prvá stretnutie Buddy dvojice sa vlastne vôbec neodohralo – Kristínka sa nedostavila. Mala v tom čase ťažké životné obdobie, žila s bývalým priateľom, ktorý jej nielenže neposkytoval oporu, ale priamo jej ubližoval.  A v tejto ťažkej etape sa v Kristíninom príbehu objavila Alena.

„V našom vzťahu som sa od začiatku snažila byť pre Kristínu kamarátkou, na ktorú sa môže obrátiť. Vzájomná dôvera sa budovala postupne. Prelomové stretnutie nastalo až po niekoľkých mesiacoch, odkedy sme sa spoznali. Kristínu som pozvala k nám domov a mali sme v pláne spolu piecť. Dohodli sme sa, ale nedvíhala mobil a nevedela som, či nakoniec príde. Prišla a po tom, čo si spolu s mojím manželom na terase zapálili, sa prelomili ľady,“ hovorí o svojej skúsenosti Alena.

Celý čas sedíme u Kristínky v byte a vidieť na nej, že pozornosť médií nie je nič pre ňu. Nečudujeme sa, málokto berie niečo také ako prirodzenú vec. Ale práve v takejto situácii je úplne poznateľné a vlastne pekné, že Alena na mierne stresovanú mladú ženu pôsobí ako kotva, ako oporný pilier. V prítomnosti Aleny a jej manžela Mira je Kristína očividne šťastná – očividne má dve rodiny. Prvú tvorí jej partner a ich spoločné deti; druhú rodinu tvorí Alena a Miro.

„Alenka mi pomáha so všetkým,“ hovorí. „V prvom rade jej verím a viem, že jej môžem povedať čokoľvek. Bola tu vždy pre mňa a neskôr mi pomáhala aj so starostlivosťou o deti,“ opisuje nám vzťah s Alenou Kristínka. Pre človeka, ktorý cíti istú morálnu zodpovednosť za svet okolo seba je program buddy win-win situáciou. Buddy dáva niečo tým menej šťastným a na oplátku dostáva vďačnosť a získava do svojho najbližšieho okolia priateľku či priateľa na celý život.

toto nie je o financiách

Často počúvame o tom, že sociálne problémy sú v prvom rade o financiách. Po návšteve Kristínky a jej dvoch rodín sa iba potvrdzuje, že to najcennejšie, čo môžeme ľuďom v núdzi alebo na okraji spoločnosti poskytnúť, je náš vlastný čas, priateľstvo a porozumenie. Byť niekomu oporou je veľká výzva aj skvelá odmena.

„Byť buddy nebolo vždy jednoduché. Dokonca som si v istej chvíli pomyslela, že na stretávanie sa s Kristínou rezignujem, lebo napriek mojim snahám sa nejako neprejavovala spätná väzba. A teraz som rada, že som to neurobila,“ hovorí s úsmevom Alena, keď drží jedno z Kristíniných detí v náručí. Tie dve malé deti zatiaľ aj vďaka Alene majú to, na čo ich mama nebola zvyknutá: spoľahlivý domov, lásku rodiny a okruh ľudí, ktorým na nich záleží.