„zákon je zákon a musí platiť pre každého,“ napadne asi každému racionálne zmýšľajúcemu človeku. Environmentalista, vlastník lesa alebo miestny člen urbariátu si pomyslí, že lesy v okolí marginalizovaných komunít dostávajú nelegálnym zberom dreva naozaj zabrať. A právom. Patrikov príbeh je však v čomsi iný. 

Čo sa vlastne 13. januára o tretej popoludní stalo?

hlava rodiny 

„Išli sme s dvoma kamarátmi po pár haluzí a chytili nás policajti. Boli to haluze na podkúrenie. Tu to bolo, trochu povyše,“ ukazuje vysoký chlapec na miesto, ktoré je od rodičovského murovaného domčeka s veľkým dreveným krížom na priečelí vzdialené niekoľko stoviek metrov. Patrik je najstarším členom domácnosti. Minulý rok po tom, ako jeho otec zavraždil jeho matku, bol spolu so štyrmi súrodencami zverený do pestúnskej starostlivosti starého otca Ignáca. Ten je sám vdovec, dôchodca a žije s družkou v inom dome obďaleč. Svojich starostí má vraj dosť, práve prekonáva covid-19. Patrik je prakticky hlavou rodiny, ktorú si nezaložil. V apríli má osemnásť. Najmladšia sestra Dominika má iba tri, ďalší súrodenci Erik, Kristián, Nataša a Ľubomír do pätnásť rokov.

 Erik s nimi už rok nežije. Po minuloročnom napadnutí staršej ženy za mostom v dedine bol umiestnený do reedukačného domova, kde bude žiť do dospelosti. So starostlivosťou o súrodencov pomáha Patrikovi 16-ročná družka Denisa, s ktorou čaká v júni prvé dieťatko. Počas našej návštevy v dvojizbovom murovanom domčeku umýva dlážky a núka nám vytrvalo kávu. Chladnička je plná jedla a dookola pobehujú čisto oblečené deti, umazané sú len na tvári od sladkostí. Všade je čisto a poriadok. Podľa možností.

Bizarne pôsobia iba dva obrovské reproduktory, na ktoré je domáci pán zvlášť hrdý. Muziku z nich vraj počuje celá Richnava. „Patrik je slušný chlapec, ani záškolák nebol, ani sociálka ho nikdy neriešila. Má skončenú základku, na strednú ísť nechcel. Cíti zodpovednosť za rodinu a je mu takto dobre,“ vysvetľuje miestna terénna sociálna pracovníčka Mária Rybovičová. Nerozumie, prečo musela polícia postupovať tak tvrdo práve v zime počas lockdownu, keď čelia mnohé rómske „osady“ humanitárnej kríze viac ako inokedy. Jej slová o Patrikovej bezúhonnosti potvrdzuje aj Ministerstvo vnútra a odpis z registra trestov: Doteraz nespáchal žiaden priestupok ani trestný čin.