ak sa nejaká potravina alebo ingrediencia volá po nejakom mieste alebo meste, spravidla sú na to miestni pyšní. Na svoje tvarôžky sú v Olomouci hrdí tak, že už šiestym rokom im zorganizovali veľký festival, ktorý víta návštevníkov (nielen) z Európy. 

Nemám veľmi rád klišé typu „toto buď človek miluje, alebo nenávidí“, lebo spravidla dokázateľne existuje celkom dosť medzistupňov medzi týmito pólmi, nech sa bavíme o čomkoľvek. U kvarglí (olomouckých tvarôžkov, u nás niekedy nazývaných aj olomoucké syrečky) to však zrejme naozaj platí a empiricky, nepoznám človeka, ktorému by boli ľahostajné. Ich vôňa, ktorú veľa ľudí vôňou až tak nenazýva, je veľmi výrazná a dosť často k obľube nepomáha ani argument, že ide o tvaroh, čiže kvargle (v Olomouci zvané tvargle) sú kaloricky veľmi priateľské a smelo ich môžu jesť aj tí, čo chcú schudnúť; obsahujú len 0,6 percenta tuku. A pozor, sú vraj účinné aj na depresie, srdcové arytmie a pod., lebo uvoľňujú oxytocín. Len zvážte, či z ich arómy nebude mať depresiu a srdcovú arytmiu váš partner.

sme v múzeu

Tvarôžkov je plný Olomouc. Teda stánkov. „Kvargle“ (tu sa hovorí tvargle) sú vo väčšine z nich v rôznych podobách: ako súčasť slaných, ale aj sladkých závinov, koláčov, palaciniek, s hruškou, nakladaných tvarôžkov, tvarôžky vymiešané do peny na rôznych kreáciách z lístkového cesta, chlebíky s nátierkami, tvarôžkový tatarák a takto by som mohol pokračovať dlhé riadky. Vidíme aj slivkovú buchtu s „tvarůžkovou droběnkou“ a obchádza ma mierny smútok, že toto všetko by som nevládal degustovať ani za týždeň.