v detstve nás rodičia každoročne brávali do Tatier. Inak sme boli len raz v Bulharsku a raz v Juhoslávii, lebo režim sa cestovania svojich poddaných bál. Ale tie Tatry mi dodnes prídu zázračné. Ranné potulky lesmi a potokmi za hubami striedané túrami po vysokohorských chatách s pramenistou vodou po ceste a čajom na Brnčalke či Téryho chate boli pre nás deti letným rajom. Takže prvý dovolenkový tip je jasný – Vysoké Tatry, a aspoň na dva týždne.

Neskôr, keď sa už dalo slobodne cestovať, ma nadlho ovládli dlhé tripy autom. Prvý smeroval na juh Grécka, a to cez celé Taliansko a potom trajektom z Brindisi.