život trávim v podstate v jednej izbe, dokonca v jednej posteli, kde spím aj pracujem. Všetky články aj prednášky píšem v tej izbe, väčšinu v tej posteli.

Keď boli deti menšie, občas sme išli celá rodina na dovolenku, ale ani to sme moc nepreháňali. V každom prípade, keď už sme tam boli, skoro vždy sa mi to veľmi páčilo. To isté môžem povedať o cestách súvisiacich s prácou. 

Na tých som sa často nechal zlákať nejakou náhlou inšpiráciou, a tak som sa dostal napríklad na Vezuv (v čase uzavretia celej oblasti kvôli začínajúcemu lesnému požiaru, o ktorom som sa ale dozvedel až od talianskych policajtov, ktorí ma zadržali pri zostupe) alebo na horu Fudži (tam som zle odhadol čas a zostupoval som až v noci spolu s jednotkou americkej námornej pechoty, ktorá tam bola na výlete).