na začiatok vám chcem poďakovať, Anne, že ste si na tento rozhovor tak ochotne a rýchlo našli čas. Sledovali ste slovenské voľby a ich výsledok?

Áno, sledovala som celé toto dianie. Nie som na Slovensku a neovládam všetky nuansy vašej politiky, ale ten výsledok je mi úplne jasný.

a sledovali ste aj slovenskú predvolebnú kampaň, všimli ste si jej vygradovanú atmosféru?

Aj tu musím povedať, že som ju nesledovala priamo, ale dostávala sa ku mne cez médiá, noviny, sociálne siete.

my sme to tu vnímali ako kampaň naplnenú nenávisťou, hnevom, témami, ktoré Fico aj Hlas a iné strany nafúkli do fóbií a vybičovali nimi svojich voličov až takmer do nepríčetnosti...

Keď hovoríme o kampaniach, ktoré sú plné nenávisti a hnevu a tém nafúknutých politikmi až na fóbie, tak tým vlastne opisujeme veľmi veľa predvolebných bojov. Je to tak rozhodne aj tu v Poľsku – odkiaľ sa teraz s vami zhováram. Prežívame úplne podobný typ kampane. Konkrétne fóbie, ktoré v nej politici využívajú, sa síce niečím líšia, ich konkrétne využívanie tiež prebieha trochu inak, ale centrálna téma celej debaty je v podstate rovnaká: ide tu o to, či by sa Poľsko malo alebo nemalo stať autokraciou. 

A, samozrejme, táto otázka vzbudzuje silné emócie. Na Slovensku sa podľa mňa stalo to, že pod vplyvom propagandy, možno maďarskej, možno ruskej, sa podarilo ľudí odradiť od toho, aby konali vo svojom najvlastnejšom záujme. Pretože je ozaj v najvlastnejšom záujme Slovenska, aby Ukrajina vyhrala vojnu, aby Rusko Ukrajinu neporazilo, nedobylo – pretože v takom prípade by bolo na rade práve Slovensko.

slovensko by na ruské víťazstvo bezpochyby doplatilo.

To je bez debaty. Keby Rusi dobyli Ukrajinu, Slovensko by sa nutne muselo stať hraničným militarizovaným štátom. Ekonomický aj politický dopad takéhoto vývoja na vašu krajinu by bol hrozný, takže naozaj nie je vo vašom záujme, aby sa Rusko stalo víťazom – a ani volebné víťazstvo tých síl, ktoré vyhrali slovenské voľby, nie je v záujme Slovenska. Zároveň mi je jasné, že Robert Fico nedosiahol taký triumf, ktorý by všetko prevalcoval – ale aj tak je znepokojivé, koľko ľudí hlasovalo za strany, ktoré nekonajú v záujme Slovenska – ktoré konajú v záujme iných mocností. To vyvoláva obavy.

navyše voľby prebiehali v nesmierne dôležitom historickom momente – vzhľadom na vojnu na Ukrajine je to asi najhorší moment, v akom sa Ficovi mohlo podariť zvíťaziť. A tak sa tí, ktorí to u nás myslia so Slovenskom dobre, pýtajú, či sme sa za tie tri desaťročia od pádu komunizmu vôbec niekam posunuli. Na jednej strane si človek povie, že nejaký pokrok musel nastať, ale zároveň to vyzerá, akoby sme sa pohybovali v kruhu a stále zápasili s tými istými problémami...

To vám úplne verím, pretože tak to aspoň navonok skutočne vyzerá. Predsa len, slovenskí voliči dopustili návrat človeka, ktorý bol z premiérskeho miesta donútený odstúpiť kvôli korupcii. A ktorý opakovane klamal svojim voličom, svojej krajine. Takže verím, že mnohí Slováci si pripadajú, akoby sa vrátili na začiatok, alebo ako keby sa vývoj odohrával pospiatky. Pred pár rokmi sa predsa značná časť vašej verejnosti rozhodla, že spôsob, ktorým ten človek vládne Slovensku, je zlý, že škodí prosperite aj bezpečnosti Slovenska. No zrejme nie všetci o tom boli presvedčení.