v článku sa dočítate aj o:

• čo spustilo jeho tri hlboké depresie,
• čo ho priviedlo k závislosti na Xanaxe,
• čím je sebaľútosť deštruktívna,
• čo ho vyliečilo po osemnástich rokoch.

hovoríte verejne o svojich opakovaných ťažkých depresiách, ktoré vám vypukli pred osemnástimi rokmi, spôsobili vám takmer invaliditu a vyvolali závislosť. Aký bol ich priebeh?

Prvá ťažká depresia u mňa prepukla v roku 2002 a trvala do roku 2003, keď ma konečne zaliečili tak, že to sadlo. Bolo to pre mňa peklo. Trvalo dlho, kým mi nastavili správnu liečbu, pretože prvé antidepresívum nie vždy človeku sadne.  Prvý raz ma nastavovali ambulantne na liečbu päťkrát, piatimi rôznymi liekmi. Potom psychiatrička zhodnotila, že ma musí dať hospitalizovať na psychiatrické oddelenie do Ružomberka, kde ma konečne zastabilizovali účinnou liečbou. Ja som však dlho lieky brať nechcel.

prečo?

Niežeby ma to devastovalo vnútorne, ale ak človek berie dlhodobo psychotropné lieky alebo dokonca kombináciu viacerých, tak prestáva normálnym spôsobom prežívať svoju emocionalitu, nedokáže sa vciťovať a správne vyciťovať. V prvých štádiách liečby to nevadí, pretože to človeku v pekle ťažkej depresie dokáže obrovským spôsobom pomôcť. Otupí to pociťovanie ukrutných stavov, no potom, keď sa z toho dostanete a musíte brať lieky dlhodobo, tak ste otupený stále. Mnohí pacienti si na to zvyknú a fungujú. Je to ako keď máte nohu po zlomenine v sadre dlhodobo, postupne si na ňu zvyknete, noha vás prestane bolieť, ale rozhodne sa to nedá porovnať so zdravou chôdzou bez sadry na nohe.  

v ktorom okamihu ste si naplno uvedomili svoje ochorenie depresie a čo vám pomohlo priznať, že „niečo“ s vami nie je v poriadku?

Pamätám si to presne, bolo to v septembri 2002. Vždy som bol pesimistický človek a pred rokom 2002 som mal tiež menšie subdepresie, len toto, čo prišlo, už bola ťažká depresia, ktorá ma ochromila. Zrazu som nevedel robiť veci, ktoré som predtým robil bežne. Som prirodzene komunikatívny človek, nemal som predtým nikdy problém s komunikáciou a odrazu som sa nevedel rozprávať a stretávať sa s ľuďmi. Keď máte ťažkú depresiu, máte tendenciu sa skrývať pred ľuďmi, najradšej by ste „chodili po kanáloch“, bojíte sa všetkého a nie ste schopný zo seba dostať nič z toho, čo bolo predtým pre vás úplne bežné. A cítil som neustály tlak a zvieravé pocity na solar plexe, sú to veľmi nepríjemné stavy.