zaoberáš sa vedou, psychológiou a ich aplikáciou do každodenného života. Tvoj podcast Mozgová atletika patrí medzi najpočúvanejšie na Slovensku. Čím si vysvetľuješ taký záujem? 

Na to by ti asi vedeli odpovedať skôr tí poslucháči. Možno je to tým, že podcast zakladám na tom, čo prežívam ja, na mojej osobnosti a nesnažím sa všetkým zavďačiť. Otvorene komunikujem svoje presvedčenia a názory. Je tak odrazom môjho života. Nesnažím sa byť umelý, som autentický, keď niečo pokašlem, tak o tom urobím epizódu a naviažem na to lekciu. Preto priťahujem k projektu ľudí, ktorí sú podobní ako ja. Za dôležitú vec by som označil aj príbehy. My v živote nepremýšľame v teórii alebo poučkách, ale v príbehoch, preto sa do každej epizódy snažíme dostať príbeh, ktorý vie naviazať na teóriu. A myslím si, že tretia vec je taký ten môj primitívny humor. Ja som ho vždy pokladal za nevkusný, že je to niečo, za čo by som sa mohol hanbiť, ale ako sa ukázalo, veľa ľudí ho má podobný. Myslím si, že kombinácia týchto troch vecí pritiahla k podcastu aj ľudí, ktorí sa normálne o takéto témy nezaujímajú, čo je pre mňa veľmi silná motivácia. 

ako vznikla Mozgová atletika? 

Vždy som chcel mať vlastný projekt, niečo svoje. Po škole mi to nevyšlo a našiel som si prácu v korporáte. Prešli dva roky a povedal som si, že toto nechcem. Tak som odišiel do Kanady hľadať inšpiráciu. Jeden deň som bol v korporáte, v najkrajšom ofise v Bratislave, a o dva týždne som už čistil strechy vo Vancouvri. Bolo to úplne iné prostredie, úplne iné vnemy, iná kultúra, iný pohľad na svet. Keď som raz počúval v parku pri obedovej prestávke anglické podcasty o vede a psychológii, uvedomil som si, že nič také na Slovensku nie je a že je tu diera na trhu. Tak som okamžite písal bratovi a do hodinky som mal vymyslený názov Mozgová atletika, jej koncept aj čo všetko by tam mohlo byť. Prvých pätnásť epizód vyšlo ešte v Kanade.

bolo pre teba prekvapením, že si začal nahrávať podcast a zrazu ho počúvalo toľko ľudí? 

Stále je. Vždy keď vidím tie čísla, tak si poviem: Ako je toto možné? Na začiatku som chcel len hovoriť o zaujímavých faktoch, myšlienkach, nejak ich pospájať, dať tam niečo svoje. A že práve toto sa dostane k desaťtisícom alebo státisícom ľudí? Je to neuveriteľné. Viem, že mozog by to už asi mal prijať, ale stále to tak nie je.