ste právničkou rodinnej poradne ministerského Inštitútu pre výskum práce a rodiny s pobočkou v Humennom, kde sa akoby núka predstava, že budete riešiť predovšetkým problémy týraných žien a detí. Kedy a za akých okolností ste začali vnímať potrebu pomoci týraným mužom?
Ako právničku a politologičku ma najskôr zaujala štatistika, podľa ktorej je zo spoločnej domácnosti vylúčených až 96 % mužov v prípadoch konfliktu v rodine. Všetky konferencie o rodinnom násilí, ktorých som sa zúčastnila, riešia výlučne problematiku týraných žien a detí. Muži boli na nich spomínaní výlučne ako násilníci.
Mojím cieľom nie je potláčať otázku násilia páchaného na ženách, ale vrátiť pojmu „násilie páchané v rodine“ jeho pravý obsah a nevylučovať z neho mužov týraných najmä svojimi partnerkami. Vnímam to ako diskrimináciu mužov a do istej miery následne aj detí.
existujú na Slovensku alebo vo svete relevantné štatistiky, ktoré by vypovedali o miere násilia páchanom na mužoch zo strany žien?
Skôr vo svete sa občas nejaké objavia. Na Slovensku sú štatistiky len o tom, koľko bolo týraných žien a vylúčených mužov z domácnosti. V uvedených štatistikách som objavila len dvanásť mužov, ktorí zažívali násilie, a aj to od iného mužského člena rodiny. Spoločnosť sa akoby bránila tomu, že aj ženy môžu páchať násilie na mužoch. Pre spravodlivosť voči mužom je potrebné potlačiť tieto stereotypy a používať všeobecný pojem „obete násilia“, pod čím sa má chápať aj násilie páchané ženami na mužoch.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.