rada vás opäť vidím, Jeff. Keď sme spolu naposledy hovorili, dospeli sme k tomu, že okrem toho, že ste rodený Američan, vlastne vás možno považovať za „čestného Stredoeurópana“. Jednak preto, že máte dávnejších predkov z oblasti Pobaltia, ale hlavne preto, že v stredoeurópskom regióne ste opakovane pôsobili.

Áno, a ak ma aj vy považujete za „čestného Stredoeurópana“, je mi cťou. Som rodený Američan, vyrástol som ako Američan, cítim hrdosť na svoju vlasť, Spojené štáty americké, a som rád, že tam patrím, ale zároveň sa cítim aj ako Európan. Prežil som dlhé roky v Berlíne, v Londýne, v Prahe – a minulý rok sa situácia zvrtla tak, že som sa opäť na niekoľko mesiacov ocitol v Prahe. Som tu a mám s Prahou obrovské osobné, spoločenské, kultúrne, intelektuálne puto. To puto sa obohacovalo zakaždým, keď som v Prahe alebo kdekoľvek v strednej Európe pobýval, takže dnes je ozaj silné.

áno, ako hovoríte, v lete ste sa vrátili do Prahy – aby ste viedli Rádio Slobodná Európa. To sa, mimochodom, stalo už druhý raz, prvý raz ste stáli na jeho čele začiatkom tohto milénia. Očakávali ste túto reprízu?

Popravde to bolo skôr prekvapenie. Stále som bol a aj som členom rady Rádia Slobodná Európa a Rádia Sloboda ako jeho bývalý generálny riaditeľ, a rada potrebovala nájsť nového generálneho riaditeľa. Dovtedy chcela niekoho na riaditeľskej stoličke ako dočasného šéfa, tak sa obrátila na mňa, hoci som to nečakal. Ja som z profesijných aj osobných dôvodov váhal, v USA je totiž sľubne rozbehnutý projekt American Purpose, ten som viedol a mal som tam isté povinnosti. Lenže potom som otázku od rady dostal druhý raz a odrazu len počujem, ako hovorím – veľmi ochotne, priam nadšene – áno, idem do toho! (Smiech.) Napriek všetkému. Lebo, úprimne, možnosť akokoľvek prospieť Rádiu Slobodná Európa a Rádiu Sloboda je pre mňa výsadou.