roky píšete o politickom vývoji spoločností, tentoraz ste sa zamerali na fenomén, ktorému nie je venovanej veľa pozornosti. Začnime od začiatku: prečo ste svoju knihu nazvali Secret City – tajné mesto?

Vždy ma zaujímalo obdobie studenej vojny a pracoval som aj pre Rádio Slobodná Európa, ktoré v tomto konflikte zohralo dôležitú rolu. Studená vojna je pre mňa zaujímavá nielen globálne, ale aj ako obdobie, keď sa v Amerike odohrávalo všeličo podstatné. A v Amerike bolo počas studenej vojny asi najnebezpečnejšie byť homosexuálom. Vo Washingtone to bolo dokonca nebezpečnejšie, ako byť komunistom, pretože z komunistu sa mohol stať bývalý komunista, ale ak raz niekoho odhalili, že je homosexuál, tak to bol pre neho – pre ňu – koniec kariéry. Čím viac výskumu som tejto téme venoval, tým viac som si uvedomoval, že strach z homosexuality mal dopad na každé prezidentské obdobie, na každý významný jav, kontroverziu či škandál, ktoré sa za studenej vojny vo Washingtone vyskytli. Všetky mali priesečník v homosexualite. Bola to fascinujúca téma.

už názov knihy naznačuje, že táto téma bola v americkej politike prítomná skôr skryto. Aké ľahké či ťažké bolo dostať sa k faktom a dátam, ktoré v knihe uvádzate? 

Vyžadovalo si to roky výskumu, čítania textov, kníh, memoárov aj článkov z novín. Nadlho som sa ponoril do archívov – prezidentské knižnice, prezidentské archívy, Knižnica amerického Kongresu, vládne dokumenty, záznamy z vypočutí, a tiež som sa dostal k mnohým pôvodne utajeným dokumentom od FBI a Ministerstva zahraničia, k materiálom Výboru pre štátnu službu, ktorý riešil personálne otázky a počas studenej vojny vyšetroval ľudí s homosexuálnou orientáciou. Okrem toho bolo potrebné spracovať ústne výpovede nahraté od ľudí, ktorí už dávno zomreli.