rok 2024 je rokom mnohých volieb. Pred nejakou hodinou som si tu, na námestí mesta, v ktorom žijem, podala ruku so slovenským prezidentským kandidátom Ivanom Korčokom, ktorý sem prišiel urobiť zásadné vyhlásenie. Ivan Korčok je ozaj slušný kandidát a má ozaj slušnú šancu vyhrať. Len pre informáciu za oceán, ak sa mu to podarí, Slovensko získa silnú poistku, aby sa nestalo druhým orbánovským Maďarskom.

Tak to znie dobre, držím mu palce a aspoň sme na začiatok nášho rozhovoru nasadili optimistický tón. Koniec koncov, nie je všetko čierne – k optimizmu prispelo v minulom roku to, že sa v strednej Európe odohrali aj voľby s dobrým výsledkom – mám na mysli Poľsko.

áno, žiaľ, tie naše na Slovensku taký dobrý výsledok nemali – Robert Fico, Orbánov spojenec a nasledovník jeho politiky, síce u nás nevyhral s veľkým náskokom, ale predsa len vyhral a teraz sa snaží pochovať vládu zákona. Na druhej strane, skutočne máme šancu zvoliť si dobrého prezidenta. Toto sa nedá povedať o Rusku, kde tento rok chystajú prezidentské „voľby“ – v úvodzovkách. Je niečo, čo by Putinovi mohlo zabrániť, aby ich „vyhral“?

Asi nikoho neprekvapí, že odpoviem nie. Ale beriem to tak, že ak bude napríklad počet odovzdaných hlasov aspoň do istej miery zodpovedať realite, získame do tejto miery prehľad o tom, či existuje nejaký tichý, pritajený odpor, nechuť voči Vladimirovi Putinovi a jeho vláde. Takéto ľudové nálady totiž v diktatúrach niekedy prežívajú pod povrchom a prejavujú sa len príležitostne – ale popravde sa obávam, že tieto voľby príležitosťou, pri ktorej by zarezonovali, nebudú.