rudo, doteraz si film nerežíroval. Je to ťažké rozhodnutie, byť producentom a zobrať réžiu? 

RB: Pre mňa nie. Aj keď zodpovednosť to je. Už štrnásť dní predtým sa mi snívali všelijaké sny, že sa to nemôže podariť – podvedomie funguje. Ale my sme si dali veľký pozor na to, aby sme ten film dobre pripravili. V Národnom divadle ostali v šoku, keď sme im v júli dali plán nakrúcania na apríl a máj. Povedali, že to ešte nikdy nezažili. A aj tak to bolo s odretými ušami. Oni skrátka bez niektorých hercov nemajú čo hrať, a my sme ich tam mali požehnane. Pre mňa bolo tiež veľmi dôležité, aby sme vedeli dopredu, kde točíme, aby asistent réžie vedel dať dopredu celý plán dokopy, lebo sme mali taký rozpočet, aký sme si mohli dovoliť. Nebolo to tak, ako to robia Američania, že príde režisér, schvália mu scenár, niekto urobí rozpočet a nikto o tom nediskutuje. 

ako vznikol názov Vojna policajtov?   

RB: Mal som menšiu diskusiu s Arpádom Šoltészom, ktorý je autorom predlohy aj scenára, a aj s jeho spoluautorom a dramaturgom Petrom Nagyom, ale nakoniec sme ho s Petrom presvedčili, lebo názov knihy Hnev (vtedy na východe) sa nám zdal literárne v poriadku, ale pre film sa nám nezdal úplne vhodný, nehovoriac o tom, že v scenári ide explicitne o súboj medzi policajtmi – skorumpovanými šéfmi a takými, ktorí sa snažia niečo urobiť –, aj keď vojna je trochu expresívne vyjadrenie. Tí šéfovia sú, samozrejme, pod vplyvom politickej moci a tajných služieb, ale nielen to, lebo prečo by si popri tom aj neukradli, keď môžu. Im vyhovuje, že môžu kryť mafiánov.   

je zaujímavé, že keď ste film pripravovali, bola na Slovensku diskusia doslova o vojne policajtov. To ste vnímali?

RB: To sme, samozrejme, vnímali a dokonca Arpád aj poznamenal, že to pôsobí, akoby sme sa viezli na nejakej vlne. Tak som povedal, že sa zvezieme. To nie je predsa naša vina, že novinári začali používať tento termín. Ale nikdy nebol iný plán, ako uviesť ten film pred voľbami. 

Lebo keď máte nejakú politickú tému, nedáte premiéru na Vianoce. Ja si myslím, že je to film, o ktorom ľudia hovoria celkom dobré veci. Záleží od toho, ako bude performovať, ako hovoria Američania, ale je to jeden z filmov, ktorý má dobré „ústne podanie“ a potom sa dlho drží v kinách. Typický príklad je Invalid.

pri takýchto filmoch, ktoré sa odohrávajú v realite nejakej krajiny, mesta či situácie, je vždy otázka, nakoľko je to inšpirované realitou.

RB: To je skôr otázka pre Arpáda. Určite sú tam mnohé veci inšpirované realitou a nakoniec, aj v Košiciach sme sa od mnohých ľudí dozvedeli, že vražda policajta sa stala a že sa stala podobne, ako je to vo filme, aj keď niektoré veci boli možno v realite trochu inak. Dvaja, ktorí sú predobrazmi postáv, dodnes žijú. Dokonca existovala krčma U patkáňa, kde sa odohrávali stretnutia. Mnohé postavy, ako napríklad postava Pána Tatier, sú inšpirované reálnym človekom a veta „ja poznám SISkárov, všetko ti sľúbia a nakoniec ti vezmú všetko, aj život“ údajne pochádza od neho. Niektoré veci sú dokonca známe z novín, ale Arpád má jednu vzácnu vlastnosť: Veci, ktoré odpočul, videl alebo prečítal, výborne pospájal do silného príbehu. Ja som sa však nezaťažoval tým, že by som uvažoval, ktorá postava je inšpirovaná kým a či by mal teda byť herec vysoký, malý alebo či mal niečo konkrétne vytetované. To nebolo cieľom.