posledné dni a týždne veľká časť Slovenska tŕpne, kam sa táto krajina uberá. Začína sa črtať zlovestná úvaha, či náhodou dobrovoľne nevypadávame zo slobodného sveta. Dôležitý faktor pritom bude, kto bude ďalšou hlavou štátu, takže prezidentské voľby budú v mnohom prelomové.
vykryštalizovalo sa to tak, že v druhom kole budú dvaja kandidáti – Peter Pellegrini a Ivan Korčok. Dnes tu máme jedného z nich. Toho, na ktorého sa upína polovica Slovenska v nádeji, že Slovensko zostane slobodnou krajinou. Ahoj, Ivan.
Ahoj.
máš za sebou životnú kampaň. Je to únavné?
Je to únavné, ale zároveň úžasné. Je to fyzicky náročné, ale aj to dobíja baterky. Vybíjam ich každý deň skoro na nulu, ale potom sa zase nabijú.
aktuálne je to tak, že Ivan Korčok je takpovediac na roztrhanie. Sem prišiel z jednej diskusie, odchádza na ďalšiu a ďalšiu, medzitým mal množstvo mítingov. Je to trocha nadľudský údel, kandidovať. Je?
Je to taká rehoľa, ale som rád, že kampaňou prechádzam. Pretože som bol ministrom zahraničných vecí a neprešiel som kampaňou a toto je také férové a poctivé, že odrobíš, dáš do toho toľko, koľko chceš, a ja sa snažím dať do toho 150 percent. A potom príde odozva. Isteže, nemusí byť taká, že sa ti bude páčiť, ale dáš do toho všetko a ľudia ti povedia, či to stačilo alebo nie.
súčasťou takejto kampane je, keďže musíš chodiť z diskusie do diskusie a z mítingu na míting, že musíš opakovať niekedy aj v jeden deň viackrát tie isté vety, ktoré sa potom stanú trochu frázami. Už sám vieš, že si niečo povedal predtým, ale musíš to povedať znova. Ako sa s tým vyrovnávaš?
Je to tak, ako si to opísal, a je to ťažké. Ale chce to disciplínu. Či som sa jej dosť naučil, to uvidíme. Ale naučil som sa to, že aj v komunikácii je dôležité byť dôsledný. Veľmi často aj novinári hovoria, že počuli viackrát to isté, ja im hovorím, že áno, to sú postoje.
keď je človek v hraničnom vypätí, často sa stane, že sa dozvie niečo nové o sebe. Dozvedel si sa za posledné tri-štyri mesiace niečo nové o sebe?
Že keď už máš toho naozaj dosť a zdá sa, že baterka je úplne vybitá, tak to nie je celkom tak, len musíš vidieť nejaký cieľ. Čiže dozvedel som sa o sebe aj to, že i keď sa začne, čo sa týka tempa, veľmi intenzívne, dá sa ešte pridávať.
hovorí sa, že keď má človek pocit, že nevládze, musí pridať.
Presne tak.
mal si počas kampane aj takú chvíľu, keď si si povedal, že si nemal do toho ísť?
Áno. Mal som pochybnosť. Nie politickú pochybnosť, ale išlo o to, že sme začínali s mojím malým, mladým a úžasným tímom naozaj z nuly, a keď som si predstavil tú horu, na ktorú máme vyliezť, priznám sa, mal som takú chvíľu. Povedal som si, že to hádam ani nemôžeme robiť takto na zelenej lúke. Dnes máme päťsto dobrovoľníkov a jedného človeka, ktorý ich koordinuje.
v rámci kampane si pochodil Slovensko, aj mestá a mestečká, kde si bol prvýkrát. Dá sa teda očakávať, že aj o Slovensku si sa niečo nové naučil.
Ja som všetky tie mestá navštívil už predtým, ale teraz sa na ne pozerám oveľa viac očami ľudí, ktorí tam žijú. To je veľmi obohacujúce. Zdieľaš obavy našich spoluobčanov a najviac váži tá nádej, ktorú so mnou zdieľajú. Tú váhu cítim v kolenách.
ty si bol celý život diplomat – to je asi dosť zaujímavý pohľad na svet. Teraz hovoríš, že si vnímal aj pohľady obyčajných ľudí. Aké sú?
Ľudia sú rozčarovaní. Cítim to obzvlášť u mladej generácie. Toto vo mne najviac dobieha vždy, keď končíme niekde program. Mladá generácia akoby trochu vo vnútri láme palicu nad Slovenskom. Akokoľvek pateticky to môže znieť, ja by som chcel z tej dezilúzie niečo ubrať. Naozaj verím, že pre to môžem niečo urobiť.
„Najnebezpečnejšie je, že sa vedome otáča verejná mienka a nie úplne neúspešne. Vytvára sa tu dopyt po akomsi odpore voči západnému slobodnému svetu. Toto považujem za najväčšie nebezpečie, za hazard s krajinou.“
keď sledujem rôzne vyjadrenia na tvoju adresu, okrem evidentných faulov a nechutných vecí je tu jedna zaujímavá vec – časť ľudí hovorí, že si liberál, progresívec, iní oponujú, kdeže, je to konzervatívec, a myslia to ako niečo zlé. Časť týchto táborov si v skutočnosti iba potvrdzuje, že aha, my sme tu tí exkluzívni a on je iný. Je veľmi ťažké sa v tomto pohybovať. Viem, že keď si začal kampaň, tak si povedal, že nie si ani liberál, ani konzervatívec, že si v niečom to a v niečom to druhé. Ale to je najťažšia pozícia.
Toto som si uvedomil ako problém pri tomto škatuľkovaní na liberálov a konzervatívcov a podobne. Na Slovensku je ten problém v tom, že každá z týchto skupín, mimochodom, legitímnych, si stráži svoje veci: konzervatívci rodinu a tradície, liberáli osobnú slobodu a menej silný štát. Toto všetko je v poriadku. Ale ja som zároveň hlboko presvedčený, že my, všetky tieto skupiny, si musíme medzi sebou povedať toto: Nič z toho – žiadna takáto čerešnička na torte – nebude, keď bude Slovensko upadať ako celok. Alebo aktuálne mi zase Maďari vyčítajú – naozaj od maďarských politikov počúvam na svoju adresu všeličo –, hovoria mi až také absurdnosti, že slovenských Maďarov už otázky právneho štátu nezaujímajú, ich zaujíma rozvoj infraštruktúry na juhu. Ale to je podľa mňa strašné vnímanie – akoby sme už žili len jedlom alebo len tým, že ti niekto pošle peniaze na opravu školy alebo ti postaví sto metrov cesty, ale pritom naša krajina upadá ako celok! Mne ide o pozdvihnutie celej krajiny. Ja mám pochopenie pre progresívcov aj konzervatívcov, ale poďme sa dať dokopy ako krajina, lebo sa musíme pohnúť dopredu, pretože nám uteká vlak.
jedným z dôležitých hlasov alebo skupín sú u nás práve hlasy maďarských spoluobčanov. Nedávno som videl predsedu maďarskej strany Aliancia, ako povedal, a to sa stalo, myslím, prvýkrát od roku 1989, že oni nebudú podporovať Ivana Korčoka. Ani v druhom kole. To ma veľmi prekvapilo. Ja som totiž zvyknutý na to, že naša maďarská menšina je vždy na strane právneho štátu a demokracie, veď tak to bolo za Mečiara, vtedy ho práve oni pomohli poraziť, a tak bolo aj v iných dôležitých situáciách. Reálne som prvý raz počul maďarského lídra povedať, že on nebude podporovať demokratického kandidáta. Čo sa to stalo?
Áno, niečo sa naozaj stalo. Polovica toho príbehu je aj môj osobný príbeh, ktorý nebudem ani teraz vo finálnej fáze nijako meniť, lebo si stojím za všetkým, čo som urobil ako minister zahraničných vecí. Lenže, bohužiaľ, maďarským politikom na Slovensku sa podarilo zo mňa urobiť hungarofóba. A to len preto, lebo som sa v niektorých situáciách postavil za Slovenskú republiku a urobil som to, lebo minister zahraničných vecí by to urobiť mal. A bohužiaľ sa to vnímalo tak, že keď som sa ohradil voči Maďarsku, akoby som sa ohradil voči našim Maďarom na Slovensku. No nič, tak to v politike je, ja nad tým nenariekam. No zdôrazňujem, že neverím, že by naši maďarskí spoluobčania nerozumeli tomu, že demokracia a právny štát sú naozaj základné, chlebové témy. A naše stretnutia mi to potvrdzujú. Bez demokracie a právneho štátu bude všetko ostatné doslova ničím.
BORIS NÉMETH19. marec 2024, Bratislava: Prezidentský kandidát Ivan Korčok na Námestí slobody, kde sa zišlo na predvolebnom mítingu, ktorý narýchlo zorganizoval jeho štáb, vyše 10 000 ľudí. Hektický týždeň zakončí predvolebnou debatou v RTVS.
aj južné Slovensko.
Presne tak. Takže áno, je možné, že sa v tejto komunikácii niečo zanedbalo, je možné, že o túto časť Slovenska sa slovenská politika naozaj zaujíma vždy len pri voľbách, čo ja považujem za chybu, a je aj možné, že tento región zostáva naďalej zanedbávaný. No a potom je možné ešte niečo: že naši maďarskí spoluobčania pozerajú do Budapešti a počujú to, čo znie z Budapešti. Tak či onak, vôbec nie je pre maďarskú komunitu dobre, aby bola spochybňovaná jej oddanosť princípom demokracie a právneho štátu. Ja považujem Maďarov na Slovensku za oddaných demokracii a rovnako ich považujem za lojálnych spoluobčanov.
nie sú slová lídra Aliancie, pána Forróa, dôsledkom toho, čo chce počuť Viktor Orbán?
Nebudem to analyzovať. Ja neviem, komu sa on prihovára, ja sa prihováram všetkým občanom a všetkým etnickým skupinám, mimochodom, stretol som sa s Rusínmi v obci Čirč hore na severe Slovenska neďaleko poľskej hranice. A ja cítim, že keď sa s ľuďmi rozprávaš a vysvetlíš im, o čo ide v tejto chvíli v našej krajine, že naozaj máme nedobré smerovanie, že zaostávame, že sme si prestali hovoriť v politike pravdu, že niektoré veci musíme poopravovať a že to môže aj bolieť, tak mne sa zdá, že sa dá okolo tej myšlienky nejako zomknúť. Či to bude stačiť na to, aby som mohol s touto víziou fungovať ako prezident Slovenskej republiky, to neviem. Ale potrebujem mať pocit, že som sa nespreneveril tomu, v čo sám verím.
druhá dôležitá voličská časť, ktorá spolurozhodne o výsledku volieb, sú slovenskí katolíci, dá sa povedať, že slovenskí kresťanskí demokrati. Tam je jedna dobrá správa, že KDH prekročilo svoj tieň a nebolo úzko orientované a vyjadrilo ti podporu dokonca pred prvým kolom, čo je veľké plus. No časť katolíkov, konzervatívcov, kresťanských demokratov na to reaguje, že KDH to urobilo zle, lebo tým pádom stráca svoju identitu. Ako sa máš ty ku slovenským kresťanským demokratom a konzervatívcom?
S úctou a rešpektom, tak ako sa mám s úctou a rešpektom k hodnotám, ktoré presadzujú kresťanskí demokrati, k hodnotám ukotveným v celom kresťanskodemokratickom prúde v Európe. Je veľmi dobre, že KDH ako politická strana sa k tým hodnotám hlási. KDH sa zachovalo veľmi zodpovedne, keď napriek mojim známym postojom, či už k registrovaným partnerstvám, alebo k sprísňovaniu potratov, pochopilo, že v týchto voľbách ide o to, či tam bude kandidát a potenciálne prezident, ktorý presadzuje európske Slovensko, napojené aj na modernú formu kresťanskodemokratickej politiky. Za to mám ku KDH veľký rešpekt – pochopili, o čo v tejto chvíli ide.
po možno dvoch desaťročiach mám prvý raz pocit, že Slovensko môže vlastným konaním dobrovoľne vypadnúť zo slobodného sveta. Vyjadrenia reprezentantov súčasnej moci na adresu Západu a NATO sú ako za komunistov. Oni obviňujú Európsku úniu z toho, že chce, aby sa Slovania vyvražďovali. Oni obviňujú Západ z toho, že chce vojnu, nie mier. Z ich úst ide oveľa väčšia kritika na Západ ako na Východ a na totalitné režimy. Toto je zlý trend a mnoho ľudí vníma prezidentské voľby ako jednu z posledných šancí ho zastaviť. A tu je tá ťažká otázka: Môže prezident zvrátiť tento vývoj?
Môže. Pretože ja môžem uspieť v prezidentskom súboji len s tým, že budem reprezentovať to, o čom hovorím: kde Slovensko patrí, že sme súčasť Západu, že o týchto veciach sa nešpekuluje. Ak na toto dostanem mandát, tak mám v úrade prezidenta v mojej osobe obrovskú silu, lebo budem v tomto hovoriť za občanov, ktorí ma poslali do úradu s jasnými postojmi, že Slovensko je súčasťou Západu, že máme spojencov, že nemôžeme byť čiernymi pasažiermi, že EÚ je aj hodnotová a nie je len o zdrojoch, že v Aliancii máme, chvalabohu, obrovskú poistku, ale máme tam aj určité záväzky. S týmto keď uspejem, tak to bude silný mandát. A ty si pomenoval tú najdôležitejšiu vec, keď si povedal, že sa vyčleňujeme dobrovoľne z NATO a EÚ, hoci de iure ešte zostávame ich súčasťou. Najnebezpečnejšie je, že sa vedome otáča verejná mienka a nie úplne neúspešne. Vytvára sa tu dopyt po akomsi odpore voči západnému slobodnému svetu. Toto považujem za najväčšie nebezpečie, za hazard s krajinou.
Boris Németh
občas sa vyťahuje, že si reprezentant prúdu, ktorý chce, aby aj slovenskí chlapci šli bojovať za Ukrajinu. Jednak je to vymyslené, lebo to musí odsúhlasiť parlament a vláda, nikto nás k tomu nemôže nútiť. Ale zároveň to treba vidieť takto: ak sme členmi spojeneckého zväzku a niekto z toho zväzku bude napadnutý, čo by sme v takto nastavenej atmosfére hovorili? Lebo momentálne to vyzerá tak, že sa chceme starať len o seba. A kto spomenie, že máme záväzky, tak je proti Slovensku – to je ako za Mečiara. Dá sa z tohto zakliatia, v ktorom sme sa ocitli z vlastnej vôle, vyjsť von?
Dá sa. Ale čo by sa stalo, ak by do kresla prezidenta išiel súčasný favorit, ktorý si čisto marketingovým ťahom sprivatizoval slovo „mier“ a mne podsúva slovo „vojna“? Ak by sme mali takého prezidenta, tak je úplne zreteľné, že v zlomových situáciách by chcel, aby sa Slovensko správalo tak, ako keby sme s tým nič nemali. Keď je najhoršie – ako je teraz –, voláme ich, príďte s jednotkami, pomôžte nám s protivzdušnou obranou, Česi tu slúžia, Slovinci tu slúžia, španielsky kontingent tu slúži. Inými slovami, je to ten postoj, že my vám láskavo dovolíme nás brániť, posielať nám peniaze, ale inak s vami nič nemáme. Ale to je strašne zbabelý postoj. Pýtaš sa, či sa s tým dá niečo urobiť? Dá. Lebo ak by som zvíťazil s mojimi postojmi, ktoré sú úplne opačné, tak mám veľmi silný mandát predovšetkým komunikovať so slovenskou verejnosťou. To by som robil od prvého dňa. V zahraničí mám tiež otvorené dvere, tiež som sa tam za tridsať rokov niečo naučil. Ale najväčšia úloha, ktorú by som chcel zohrať, je, že by som hovoril doma s občanmi. Tak sa z toho dá totiž po čase dostať.
veľmi dôležité pre to, aký bude svet, sú americké prezidentské voľby. Donald Trump povedal, že ak on nevyhrá, v Amerike príde krvavý kúpeľ. Viktor Orbán povedal, čo počul od Trumpa – že ak Trump vyhrá, nedá žiadne peniaze na Ukrajinu, a tým pádom sa vojna skončí. To sú nie dobré signály o tom, čo by sa po víťazstve Trumpa dialo aj tu. Ale my nie sme úplne závislí od USA, Európa je väčší celok a má viac peňazí ako USA. Zvládli by sme vojnu na Ukrajine my, Európania, aj bez USA?
Veľmi ťažko. Lebo to nie je len otázka finančná, hoci financie sú kľúčové a vidíme, že pomoc pre Ukrajinu stále visí v Kongrese. To najdôležitejšie vo veci je to politické. Podľa mňa by taký vývoj v USA bola úplná katastrofa, pretože veľkí hráči, ktorí chcú prepísať podobu sveta, potrebujú na to jednu základnú vec: rozdeliť Západ, ktorého srdcom je transatlantické spojenectvo. A preto tvrdím, že ak by sa toto malo udiať, tak je naozaj zle.
prvé kolo našich prezidentských volieb je o pár dní. V zásade sa už nedá veľa zmeniť. Časť ľudí s istým znepokojením sleduje, že si stále Petra Pellegriniho nepredbehol. Je to v prvokolových prieskumoch tesné, len jedno-dve percentá rozdiel. Vidíte vy, v štábe, medzi ľuďmi, ktorí na tom pracujú, nejaký trend?
Vidíme trend a ten trend je pozitívny, pretože pred dvoma-troma mesiacmi sme boli s číslami úplne inde. Trend je na našej strane a verím, že aj v závere ľudia pochopia, o čo v tejto chvíli ide. Ľudia čakajú, že sa postavím na tlačovej konferencii s nejakou zvesťou a otočím to, a dostanem 4-5 percent navyše a zvíťazím. Ja považujem za najväčšiu zvesť pre Slovensko stav tejto krajiny a šancu, že tu bude prezident, ktorý bude poctivo a pravdivo hovoriť o tom stave a mobilizovať, aby sme sa spamätali.
keď ľudia hovoria o tých percentách, počúvam takú miernu kritiku, že „ten Korčok by mal urobiť niečo viditeľné, niečo prelomové“. A ja sa vždy opýtam, čo presne by mal urobiť? Ale to nevedia. Máte niečo také pripravené?
Ja som úplne proti tomu, aby sa z politiky stal happening a chcem všetkých upokojiť, nič také neurobím. Onedlho budem mať 60 rokov a v tomto už iný nebudem. Dávam do toho všetko svoje úsilie, všetky svoje schopnosti, ale ak by sme si chceli povedať, že to celé zvrtneme na jednej zvesti, jednej správe, tak to by ani nebolo dobré.
tretí kandidát, pán Harabin, má pre mnohých až neuveriteľnú podporu 10 percent, teraz sa v jeho prospech vzdal 1-percentný Andrej Danko. Každý uvažuje, kam pôjde tých 10 percent v druhom kole. Časť Harabinových voličov asi nebude voliť Pellegriniho pre to či ono, ale časť áno. A je tam ešte nejakých 4-5 percent hnutia, ktoré si hovorilo OĽaNO. Ja si myslím, že jeho predseda ťa nepodporí, ale aj keby ťa nepodporil, tak jeho voliči sú za právny štát. Rozmýšľali ste o tom, ako ich osloviť?
Ja by som chcel určite hovoriť aj so samotným Igorom Matovičom, ale hlavný recipient na druhej strane je volič, ktorý musí pochopiť, že to napokon môže dopadnúť tak, že k moci sa dostanú tí, voči ktorým sa práve oni, títo voliči, historicky vyčlenili. Ja sa o týchto voličov, samozrejme, uchádzam, verím, že keďže sa tiež definujú skôr konzervatívne, tak poznajú môj svet, moje hodnotové nastavenie. Ale podstatné je, že sa bojuje o to, čo je kľúčové aj pre voličov OĽaNO, a o to, kde je miesto Slovenska vo svete. Je možné, že vychádzam z príliš racionálnej úvahy. Ale tu musí zohrať kľúčovú rolu Igor Matovič.
Boris NémethIvana Korčoka prišli podporiť demokraticky zmýšľajúci ľudia, v dave viali slovenské vlajky. Na pódiu rečnili aj známe osobnosti Robert Bezák, Milan Kňažko či speváčka Ema Drobná.
poznáš trochu Igora Matoviča?
Poznám ho z pôsobenia vo vláde, keď bol premiér a potom minister financií.
tak si tipni, čo urobí pred druhým kolom.
Nebudem tipovať. Ale ak by to malo ísť tou cestou, že sa mám od niečoho dištancovať, tak ja otvorene poviem, že ja sa nemôžem dištancovať od seba. Lebo to je o mne.
súčasťou každej takejto kandidatúry je, že človek čelí faulom, diskreditačným videám, listinám, ktoré útočia na jeho rodinu, vzhľad, na čokoľvek. Za posledné mesiace som si takých faulov voči tebe všimol niekoľko. Dá sa na také niečo pripraviť?
Nedá. Aj včera mi prišli poštou v obálke nechutnosti, najvulgárnejšie odkazy na papieri formátu A4. To dostávam denno-denne do schránky. Je to istý obraz politického sveta, v ktorom žijeme. Pripraviť sa na to celkom nedá, dá sa pokúsiť držať si od toho istý odstup a o to sa snažím.
a si typ človeka, ktorého to aj zabolí? Alebo si ten typ, cez ktorého to proste prejde a povie si, že to patrí ku kampani?
V tejto chvíli cítim na sebe, že už získavam istú odolnosť. Ale, samozrejme, boli tam tie nezmysly okolo ŠtB, a hoci po dvanástich hodinách zakapali, lebo je to celé blud, tak musím povedať, že presne to sú veci, ktoré sa ma dotkli. Pretože tam to išlo ďaleko, išlo to k môjmu starému otcovi, mama mi plakala do telefónu, bolo to krížom-krážom posplietané. Ale ja nariekať nebudem a odkazujem každému, že toto mňa nezlomí. Práve naopak.
niektorí hovoria, že keďže na teba sú protivníci takíto tvrdí, že na teba robia takéto útoky, tak aj vy, tvoj štáb a ty, by ste mali byť až takíto tvrdí. Toto som počul po včerajšej diskusii v TV Markíza. Časť ľudí po nej bola tej mienky, že si prehral, časť tvrdila, že si, naopak, vyhral, ale časť zdôrazňovala, že on hovorí slušne a neútočí. A vraj je to chyba...
Že neútočím, má byť chyba? Tak ako som povedal pred desiatimi minútami, ja už iný nebudem. Určite si nenechám skákať po hlave, ale odpovedať nemusím tým, že mi bude striekať pena z úst a budem mať navreté žily a krvavé oči.
no, oni sa nazdávajú, že aj ty by si mal použiť nejaké fauly...
Nie, ja toto robiť nebudem. Budem do očí konfrontovať napríklad Petra Pellegriniho, ktorý si nestojí za slovom, ktorý dnes povie tak a zajtra onak. Ale bez faulov. A takýto prístup by sme mali celkovo vniesť do politiky. Či sa to ujme a či ja s tým vyhrám, to ponechávam na iných. Ja si chcem udržať svoju osobnú integritu aj napriek tejto politickej súťaži, v ktorej chcem uspieť, a robím pre to všetko. Ale môj spôsob robenia politiky, aj môj spôsob nesúhlasu, to sa nezmení.
ja som sa v posledných dňoch dokonca zapojil do jednej takej bizarnej diskusie na internete. V nej tá druhá strana o tebe šíri taký príbeh, že ale veď on bol štátny tajomník a veľvyslanec v toľkých vládach, stále bol v rôznych reprezentáciách, a preto to vlastne je sluha, navyše sluha cudzích záujmov. Ja som sa zapojil do diskusie, že počúvajte, podľa vás je každý diplomat sluha? V Hlase máte diplomata pána Kmeca, aj on je teda sluha? Na také otázky sa už neodpovedá. Ale predpokladám, že si tieto reči zaregistroval. Ako celoživotný diplomat, čo si myslíš o tom, že na Slovensku sa diplomat považuje za sluhu, v tom zmysle, že je bez názoru?
Trochu na úvod odbočím. My potrebujeme zrejme oveľa viac rokov ako tridsať, aby sme pochopili napríklad aj to, že máme stále nedobudovaný štát. Aby sme pochopili, čo vôbec je štát. Len na Slovensku sa nám rozmohlo to, čo je v západných diplomaciách absolútne nemysliteľné – že slovenskí diplomati vystupujú doma v slovenských médiách. Mňa za to moji kamaráti nemali radi, lebo ja som im hovoril, keď si veľvyslanec v Nemecku, nedávaj rozhovor doma, vybav si veľký rozhovor vo Frankfurter Allgemeine Zeitung, a podľa toho ťa budem hodnotiť, či si dobrý diplomat. A teraz späť k tej tvojej otázke. Ja to už beriem tak, že som súčasťou generácie, ktorá na Slovensku od začiatku prešla veľmi ťažkými chvíľami so Slovenskom. Ja sa nebudem ospravedlňovať za nič, už je to raz tak. Všetci sa ma pýtajú na to, že som bol hovorca zahraničných vecí za Mečiara, to vie každý. Ale nikto už nevie, že som po deviatich mesiacoch skončil takpovediac takmer na ulici, že to malo dôsledky. Ide tu o to, že my sme na Slovensku ešte dnes nepochopili, že máme vlastný štát, že tu existuje časť verejnej služby, v diplomacii, pre ktorú je najpodstatnejšie presadzovať záujem štátu v zahraničí. Červená čiara je a bola aj pre slovenskú službu, že ak by vláda naozaj menila kurz zahraničnej politiky, tak potom sa musí rozhodnúť každý diplomat, či tam zostane. Za Mečiara sme, mimochodom, vypadávali, aj sme v roku 1997 vypadli z toho prúdu, ušiel nám integračný vlak. Ale minimálne v nás, v mojej generácii, bolo absolútne presvedčenie, že to je no way, že neexistuje, aby Slovensko otočilo kurz a išlo niekde inde. My sme boli pri tom a verili sme, že sa to otočí. Takto sú pri tom aj profesionáli na ministerstve zahraničných vecí aj dnes. Tým ja hovorím a odkazujem: Nedajte sa zlomiť. Ani my sme sa nedali zlomiť, lebo sme nikdy v zahraničí neobhajovali neobhájiteľné. To vám môžem naozaj odprisahať. A tvrdím aj dnes, že súčasná politická garnitúra, ktorá nevedie Slovensko dobrým smerom, je minulosť.
MILAN ILLÍK/SITA9. január 2024, Bratislava: Ivan Korčok počas odovzdávania petičných hárkov s podpismi občanov za jeho prezidentskú kandidatúru do podateľne Národnej rady SR.
ja som včera tú diskusiu na Markíze nevidel, ale dopočul som sa, že Peter Pellegrini ti vyčíta niečo také, že kde si bol, keď sa stala vražda Jána Kuciaka. Toto je presne to prevrátenie, ktoré sa na Slovensku deje. Že človek, ktorý bol súčasťou tej moci, ktorá uniesla štát a umožnila rôznym ľuďom všeličo, vrátane toho, že niektorí sa už nebáli ani siahnuť na novinára, tak on, súčasť tejto moci, môže tebe vyčítať, kde si bol? To sa naozaj stalo?
Áno. To mi vyčítal.
a na to sa dá ako reagovať?
Ja sa k tomu snažím postaviť naozaj čelom. Pravda je taká, že som bol štátnym tajomníkom na ministerstve zahraničných vecí, pravda je, že som dovnútra, teda voči ministrovi zahraničných vecí a voči predsedovi vlády, tieto veci veľmi jednoznačne komunikoval. Hlavne po tom, čo vytiahli Sorosa, som mal konflikt na vláde. Nechcel som o tom teraz už veľmi hovoriť, lebo to vyzerá ako ospravedlňovanie. Spätne si vravím, že som sa mohol verejne ozvať, ale neozval som sa preto, lebo som vedel, že by som tým vstúpil do vnútropolitickej arény. Inak, tieto otázky sú úplne legitímne. Je síce podpásovka, keď sa ma na to pýta kandidát, ale to nechajme tak. Ja od toho neutekám.
a ty si sa ho neopýtal, vy ste boli kde?
Mne sa na to nechce pýtať. Tak to je.
o pár dní je prvé kolo, o dva týždne druhé kolo prezidentských volieb. Všetkých povzbudzujeme, aby išli voliť, lebo v tejto chvíli je to pre budúcnosť Slovenska veľmi dôležitá vec. Akokoľvek to dopadne, či už vyhráš, alebo nevyhráš, stávaš sa veľkou nádejou Slovenska. Teraz pred chvíľou vonku, keď som ťa čakal, zastavilo auto, muž viezol ženu do pôrodnice, ale ten muž zastavil auto, lebo ti chcel podať ruku.
Bolo to ozaj veľmi milé a ja som mu poďakoval a hovoril som mu, už prosím vás choďte, lebo tá pani naozaj rodila, ale je to príjemná odozva, ktorú si ja veľmi vážim.
takýchto príbehov či situácií je veľa, a či už vyhráš, alebo nevyhráš, tými poslednými mesiacmi si získal veľký politický kapitál. Budeš s ním ďalej pracovať? Bez ohľadu na to, či vyhráš?
Ja som si už túto otázku zodpovedal, hoci nie definitívne. Povedal som si jedno kritérium, ktoré mi ju pomôže zodpovedať. Bavme sa o tom, že by som nevyhral, lebo keby som vyhral, je to jasné. A keby som nevyhral, pre mňa bude dôležitou skutočnosťou, akú podporu som dostal. Toto bude prvý indikátor. Druhý bude ten, že ja dnes nefungujem v normálnom móde, tie moje senzory sú nastavené úplne inak, potrebujem trochu kľudu. A uvidím, čo potom urobím – podľa toho, koľko bude tých hlasov.
bez ohľadu na výsledok volieb, keď sa pozrieš na tie posledné tri-štyri mesiace až po dnešok, aký máš pocit?
Pocit takého naplneného šťastia.
až tak?
Áno, lebo ja som toto vždy chcel – ja som chcel prejsť tú cestu. Predtým som sa dostal do ministerského kresla, čo je vysoká exekutívna funkcia a mám pocit, že som niečo dobré aj odviedol. Ale teraz prvýkrát musím prejsť tú cestu, aby som mal politický mandát. Napríklad aj preto som sa rozhodol ísť do tejto prezidentskej súťaže, lebo cítim, že na jej konci môže byť, paradoxne, väčšia sloboda. Pretože ak dostanem mandát od ľudí, nado mnou už nie je vôbec nič okrem môjho presvedčenia, lebo tak je to napísané aj v ústave, prezident koná podľa svojho presvedčenia. Dúfam, že sa nerúham, že ma to nebude mrzieť, keď hovorím, že ja som už do tohto momentu naplnený v tom, že som si tým mohol prejsť. Prešiel som si vlastne obrovským diskomfortom, za posledných osem mesiacov to bola strata normálneho života, ale nie je to márne. Aj tá známa floskula, že cieľ je cesta, je to, čo mi v tomto momente, keď sa rozprávame, dáva pocit, že to celé malo zmysel. Ostatné je v rukách ľudí. A ešte by som sa chcel dostať do toho bodu, keď si vnútorne poviem, že už sme nemohli urobiť viac. Toto je vždy to, čo si hovorím: Daj do toho 100 percent. Možno to bude znamenať len 50 percent vplyvu, ale 100 percent musíš dať svojich.
ďakujem, že si prišiel.
Ja ďakujem za pozvanie.
vyhráš?
Vyhrám.
čo dnes a zajtra budeš robiť?
Toto je tretí dnešný rozhovor, začal som v Novom Čase, potom som bol u Braňa Závodského v Exprese, teraz utekám k zubárovi, musím si dať niečo súrne spraviť, potom utekám do nášho malého „ofisu“ a o šiestej mám míting na Námestí Slobody. Neviem, koľko ľudí príde, netuším. Ale za posledných 48 hodín sme si povedali, že to zorganizujeme, poďme von, toto treba ešte urobiť. Je to veľmi náročné, ale ten môj malý tím neuveriteľne maká.
a zajtra je posledný deň kampane, streda... čo potom?
Zajtra mám predovšetkým večernú debatu v RTVS, kde bude desať kandidátov naraz, po 17 minút, 170 minút času. Neviem úprimne, aký zmysel má ten typ debaty, ale pôjdem tam. Potom je moratórium, potom prídu moji synovia a na nich sa neskutočne teším.
Boris Németh
Je slovenský diplomat a politik. Od apríla 2020 do septembra 2022 bol ministrom zahraničných vecí SR vo vláde Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Predtým pôsobil ako veľvyslanec Slovenska v Spojených štátoch a štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. V súčasnosti kandiduje na prezidenta Slovenskej republiky.
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.