nedávno si dostal cenu Nadácie Tatra banky za miniatúru BezsLovE. O čo šlo?

Bol to projekt Slovenského národného divadla. Zachytil som už prvý ročník, ktorý sa konal v roku 2022. Jednoducho povedané: ide o program zložený z viacerých kratších diel, kde vždy oslovia niekoľkých slovenských módnych návrhárov, ktorí spolu s choreografmi vytvoria špeciálnu kolekciu odevov a choreografiu. Mňa do tohto projektu oslovil Marcel Holubec, pretože chcel autorskú komponovanú hudbu. Bolo to pre mňa v niečom úplne nové, mal som síce za sebou už komponovanie hudby pre tanečníkov, ale nikdy nie pre balet. Takže to bolo aj veľké vzrušenie, ale zároveň som cítil veľkú zodpovednosť a aj trošku strach, či to zvládnem. Celý proces trval niekoľko mesiacov – s Marcelom a choreografom Martinom Winterom sme si vymieňali rôzne nápady a až do poslednej chvíle upravovali každý detail. 

Celé naše dielo vychádza z prírody a nesie od začiatku myšlienky o slobode, tolerancii a potrebe vzájomného rešpektu, no po teroristickom útoku, ktorý sa odohral na Zámockej, som sa rozhodol celú kompozíciu poňať ako príbeh vtákov, od ich narodenia cez prvé vzlietnutie, prežívanie života až po moment, keď im bol život zobraný. No príbeh pokračuje ďalej abstraktným nanebovstúpením. Je to pre mňa jeden z najsilnejších momentov mojej kariéry, vidieť na svoju hudbu tancovať tanečníkov slovenského baletu v ohromujúcej choreografii s takým silným príbehom a v úžasných kostýmoch. Toto bude znieť možno ako klišé, ale pri premiére som mal naozaj zimomriavky.

mal si to niekedy aj v minulosti tak, že si reagoval na nejakú tragickú alebo inú negatívnu udalosť hudbou?

Myslím si, že každý, kto počúval našu hudbu, z nej cíti poriadnu dávku melanchólie. Je to zaujímavé, ale vlastne takmer vždy ma pri tvorbe inšpirovalo niečo negatívne, na čo som chcel reagovať a vysporiadať sa s tým. Aj keď nie v takom tragickom zmysle, ako sa ma pýtaš. Ja skutočne drvivú väčšinu hudby tvorím vtedy, keď mi je zle a vtedy mi to aj najlepšie ide.