pani senátorka, vy ste boli pred pádom komunizmu disidentkou, odporkyňou režimu, dokonca ste boli odsúdená do väzenia, to bolo v súvislosti s tým, že ste organizovali protirežimové demonštrácie?

Bolo to za niekoľko demonštrácií, jedna bola 21. augusta 1988, potom ďalšia 28. októbra 1988,  pri sedemdesiatom výročí vzniku Československa. Bola som jednou z iniciátoriek Nezávislého mierového združenia, to bolo nezávislé združenie, ktoré spolupracovalo s Chartou a s ďalšími nezávislými združeniami – a organizovali sme tieto demonštrácie.

ako ovplyvnila táto skúsenosť s totalitným režimom váš postoj k formovaniu slobodných médií v Československu?

Samozrejme úplne zásadne. Vo februári 1990 som bola kooptovaná do parlamentu a naším cieľom bolo vybudovať základné princípy, mantinely a inštitúcie demokratického právneho štátu. Už som mala naštudované, že základom demokratického právneho štátu sú nezávislé médiá – je to štvrtý pilier demokratickej moci – hoci nie je v ústave, bez kontroly moci a bez práva ľudí na informácie demokracia nemôže fungovať. Už v roku 1990 sa diskutovalo, že sa musí otvoriť priestor pre súkromné médiá a že musia vzniknúť verejnoprávne médiá. A tak sme spolu s ďalšími dvoma kolegami predložili do Českej národnej rady zákon, ktorým boli v roku 1991 ustanovené Česká televízia a Český rozhlas ako verejnoprávne médiá. Bolo to už po založení ODS a Václav Klaus bol silne proti vzniku verejnoprávnych médií.